Jeden z najsilnejších bezprostredných dopadov ruskej invázie sa týkal stredoeurópskych národných mien. Konkrétne – výrazný odliv aktív investorov z regiónu smerom k bezpečnejším aktívam znamenal náhle oslabenie všetkých stredoeurópskych mien, predovšetkým však českej koruny.
Česká koruna: najprv oslabenie zo šoku z vojny, neskôr posilňovanie až na hranicu podpory
Česká koruna sa v posledných rokoch postupne posilňovala, aj keď Česká národná banka svojimi intervenciami pozorne strážila, aby sa neposilnila príliš, čo by komplikovalo život českým exportérom. Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu a začatí vojny sa koruna razantne oslabila. Avšak po prekonaní prvotného šoku nastalo pomerne rýchlo jej posilňovanie a návrat na pôvodné úrovne.
V pondelok 14. marca stredoeurópske meny posilnili vďaka optimizmu, že ďalšie rokovania medzi Kyjevom a Moskvou môžu situáciu na Ukrajine upokojiť. Trhy ocenili ochotu rokovať ako pozitívny signál aj napriek tomu, že útoky pokračovali v nezmenenej intenzite. Následne 16. marca sa česká koruna posilnila voči euru o jedno percento na 24,900 a prvýkrát od 28. februára sa obchodovala pod úrovňou 25,00.
Česká koruna teraz smeruje k 10-ročnej zóne podpory na úrovni 24,00 až 24,40. To je situácia, keď by ďalšie posilnenie českej koruny nebolo pre českú ekonomiku vzhľadom na jej exportnú orientáciu želateľné. Ak by posilňovanie meny pokračovalo, nedá sa vylúčiť ani intervencia ČNB a dokonca aj prípadné zníženie len nedávno skokovo zvýšenej centrálnej úrokovej sadzby. To všetko napriek vysokej inflácii, s ktorou ČNB začala bojovať práve bezprecedentným zvýšením centrálnej sadzby až na súčasnú úroveň 4,25 percenta. Ak by sa tak stalo, česká koruna by sa mohla pomerne rýchlo posunúť k pásmu 26,00 až 27,00.
V Chorvátsku sa nestabilita neprejavila, naďalej smeruje do eurozóny
Chorvátska agentúra pre dohľad nad finančnými službami (HANFA) na svojom zasadnutí minulý týždeň rokovala aj o priebehu prijímania legislatívy v rámci prípravy na zavedenie eura ako budúcej oficiálnej meny v Chorvátskej republike.
Zatiaľ to vyzerá, že všetky procesy prebiehajú podľa plánu a finálne znenie zákona o eure by sa malo dostať do druhého čítania a na ďalšie schvaľovanie v chorvátskom parlamente v priebehu apríla. V júli je na pláne hlasovanie Rady EÚ o členstve Chorvátska v eurozóne a ak toto prejde a potvrdí sa pevný výmenný kurz, nič už by nemalo stáť v ceste prijatiu eura ako jedinej oficiálnej meny od 1. januára 2023.
Chorváti od novej meny očakávajú aj zlacnenie úverov
Ako v každej zo vstupujúcich krajín, veľkou otázkou je „preklopenie“ úverov z kún na eurá. Faktom je, že pre ľudí a firmy sa nemení nič: úvery v HRK, ako aj úvery s menovou doložkou v eurách sa prepočítajú na eurá podľa stredného výmenného kurzu, t. j. EUR/HRK 7,53450. Naopak, očakáva sa, že vstupom do eurozóny by sa mali úrokové sadzby znížiť, a tým aj anuitné splátky úverov. Samozrejme, variabilné úrokové sadzby, ktoré majú nastavené obyvatelia pri nejakej časti úverov, závisia od rozhodnutí ECB. Očakáva sa, že ECB kvôli vysokej inflácii pristúpi skôr či neskôr k zvyšovaniu referenčných úrokových sadzieb. Tým pádom tieto úvery môžu mierne zdražieť.
V každom prípade skúsenosti z prijímania eura v iných krajinách potvrdzujú, že vstupom do eurozóny priemerné úrokové sadzby klesajú. V neposlednom rade aj preto, že sa zlepší úverový rating krajiny, a tým klesnú aj prémie za úverové a menové riziko. Je tiež faktom, že tento pokles niekedy nie je bezprostredným dôsledkom vstupu do eurozóny, ale prichádza postupne. Napríklad, kým úrokové miery (merané úrokovými mierami štátnych dlhopisov) v Lotyšsku, Litve a na Slovensku klesli takmer okamžite po vstupe do eurozóny, v prípade Slovinska sa tak stalo až o dva roky neskôr.
Na konci dňa však došlo kompletne vo všetkých týchto krajinách k jasnému zníženiu úrokových sadzieb. Dnes majú napríklad všetky tieto krajiny centrálnu úrokovú sadzbu 0,16 percenta alebo nižšiu, kým Chorvátsko má aktuálnu sadzbu na úrovni 0,45 percenta. Chorváti teda majú nádej, že po vstupe do eurozóny budú mať o niečo lacnejšie úvery.
- Jozo Perić
Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
