Píše sa október roku 2020. Celým svetom otriasa pandémia koronavírusu, ktorá zanecháva za sebou bolestnú stopu státisícov obetí a miliónov nezamestnaných. Každá krajina na svete robí všetko možné, aby uchránila svojich občanov pred dopadmi zdravotníckej a ekonomickej krízy. Malá republika v srdci Európy má však iný problém – nestabilnú koalíciu.
Zatiaľ čo celé Slovensko v napätí čaká na odpovede v súvislosti s epidemiologickými opatreniami, štátnou podporou, kompenzáciami a avizovanými reformami, obyvatelia sa namiesto toho dočkali tragikomickej hry. Protagonistom predstavenia je chrabrý rytier z mesta trnavského Igor Matovič, ktorý na facebookovom bojovom poli musí čeliť imperátorovi ríše zla a egoizmu Richardovi Sulíkovi.
Statusová bitka o reštaurácie a fitness centrá z 11. októbra 2020 prejde do dejín Slovenska ako jedna z najväčších absurdností koaličnej politiky. Nasledovná tlačovková ofenzíva a bruselský manéver (odmietnutie prítomnosti Martina Klusa na ceste do Bruselu) budú zas elégiou pre zosnulú politickú kultúru.
V búrlivom oceáne statusov, tlačoviek a televíznych debát však na obzore vidieť svetielkujúci maják nádeje. Tým majákom je predseda parlamentu Boris Kollár. Pokiaľ by niekto pred niekoľkými mesiacmi povedal, že tento extravagantný populistický politik bude pôsobiť ako najväčší štátnik budúcej koalície, jeho slová by boli považované za zlý vtip.
Dnes je však možné konštatovať, že namiesto očakávaného nárastu úrovne politickej kultúry sme sa dočkali jej stagnácie, ak nie miernej recesie. Symbolom tohto stavu je práve osobnosť Borisa Kollára – štátnika, ktorého Slovensko nepotrebuje, ale si ho zaslúži.
Z bulváru do vlády
Opísať životný príbeh Borisa Kollára ako pestrý by bolo zľahčovaním príbehu osoby, ktorá sa z titulných stránok bulváru dostala na pozíciu druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Podnikateľ s otáznou minulosťou, hrdina početných škandálov, otec futbalovej jedenástky s 10 rôznymi ženami, to sú len niektoré z charakteristík predsedu Národnej rady.
Keď vstupoval do vrcholnej politiky začiatkom roka 2016, Sme rodina bola považovaná za jednorazovú antisystémovú stranu recesie, ktorej podpora sa rýchlo vytratí. Boris Kollár však dokázal, že jeho kombinácia extravagancie, populizmu a osobného pokrytectva dokáže prilákať trvalú voličskú základňu.
Ako dostal Boris Kollár z Cypru milióny eur za nič
Vytvoril stranu, ktorá je zrkadlovým odrazom potrieb stereotypného Slováka. Jej agendou sú sociálne programy a benefity pre mladé rodiny a seniorov prepletajúce sa s odvolaním na konzervatívny a kresťanský charakter Slovenska v kombinácii s megalomanskými projektmi priamo z euroskeptickej príručky Viktora Orbána a Mattea Salviniho.
Po februárových parlamentných voľbách sa spolupráca s Borisom Kollárom pre zvyšok koalície stala nevyhnutnou záležitosťou a on sám začal politicky dospievať.
Štátnik Boris Kollár
Boris Kollár sa od prvých dní rokovaní o vytvorení vládnej koalície ukázal ako prekvapivo dobrý vyjednávač. Nielen, že si pre seba zabezpečil mediálne exponovaný post predsedu NR SR nevyžadujúci konkrétnu expertízu, ale aj obsadil kľúčové rezorty pre realizáciu svojho volebného programu.
Po niekoľkých mesiacoch sa nenaplnili ani medializované obavy o intelektuálnej prázdnote v straníckych kruhoch. Nominanti Borisa Kollára napriek občasnej kritike dokázali, že sú prinajmenšom kompetentnejší ako ich predchodcovia. Kľúčovým prvkom Kollárovej hry je však jeho vzťah s Igorom Matovičom.
Keď na čele štátu je človek, ktorý ma neustálu potrebu priťahovať na seba pozornosť, aj Boris Kollár znie ako racionálnejšia voľba
V pomeroch názorovo diverznej koalície plnej silných charakterov vytvorilo silné spojenectvo Borisa Kollára s Igorom Matovičom silnú dvojicu, ktorá v kľúčových chvíľach dokázala držať na uzde liberálnejšie návrhy z krídla SaS alebo Za ľudí.
Práve pozícia politickej pravej ruky Igora Matoviča umožnila, že OĽaNO podržalo predsedu Sme Rodina v kľúčových momentoch, napríklad pri pokuse o jeho odvolanie v súvislosti s plagiátom jeho diplomovej práce.
Quo vadis, Slovensko?
V politickom živote Borisa Kollára a jeho celého hnutia sa minulý týždeň začala nová kapitola. Zatiaľ čo Richard Sulík, ale najmä Igor Matovič sa v posledných dňoch skompromitovali pred očami celého Slovenska a Za ľudí je na polceste k hrobu, hnutie Sme rodina môže z tohto silno vyťažiť.
Imidž svojského politika, ktorý napriek mnohým škandálom pôsobí priam nepotopiteľne a dokáže sa prihovoriť aj ľuďom mimo „kaviarenského“ prostredia, sa môže obrátiť v jeho prospech. Aj keď Boris Kollár zrejme nemá, vzhľadom na priaznivé podmienky, záujem na rozpade koalície, určite mu záleží na voličskej základni novovzniknutej strany Petra Pellegriniho a sklamaných voličov Smeru.
Predseda Sme rodina už má niekoľko atribútov, ktoré mu umožňujú v budúcnosti sa posilniť na úkor predstaviteľov bývalej vlády. Chýba mu však imidž a povaha štátnika, ktorý by na vlne populistických sociálnych sľubov dokázal zožať ešte väčší volebný úspech.
Fond obnovy: Ako sa rekordne zadlžiť a vyhlásiť to za víťazstvo Slovenska
Aktuálna situácia vo vládnej koalícii však vytvorila príležitosť, pri ktorej môže Boris Kollár vystúpiť pred kamery a pôsobiť ako kompromisný štátnik a racionálny ostrov v oceáne egocentrickej koalície. V normálnych podmienkach by také úsilie bolo predmetom celospoločenského výsmechu, ale keď na čele štátu je človek, ktorý ma neustálu potrebu priťahovať na seba pozornosť, aj Boris Kollár znie ako racionálnejšia voľba.
Boris Kollár však nikdy nebude štátnikom z učebníc dejepisu, ktorý postaví základy modernej a úspešnej krajiny. Predseda Sme rodina je štátnikom, ktorého Slovensko nepotrebuje, ale si ho zaslúži ako pripomienku toho, aký malý pokrok sme dosiahli od čias Nežnej revolúcie.
