Snaha o krotenie vysokých cien naráža na komplikácie. Inflácia mutuje

V závere roka 2021 prišiel vírus covid-19 o post najsledovanejšej témy sveta. O slovo sa prihlásila inflácia. Tempo rastu cien sa začínalo vymykať zvyklostiam posledných dekád. Spojenie drahých energií, problémov s logistikou a obrovských stimulačných opatrení vlád a centrálnych bánk vytvorilo kombináciu, akú ekonomika nezažila od 80. rokov.

Všetky tri základné zdroje inflácie majú svoje korene ešte v pandemickom období, ktoré pominulo, ale jeho následky zostali. Boli a sú také mohutné, že prekvapené zostali aj centrálne banky. Na začiatku hovorili, že bezprecedentné stimuly sú v poriadku, veď podobné (hoci rozsahom menšie) sa používajú už celú dekádu a nikdy nespôsobili silnejšiu infláciu.

Keď začala inflácia rásť, centrálni bankári hovorili o dočasnej inflácii spôsobenej dočasnými problémami. Ceny energií aj logistika sa predsa dajú do poriadku a inflácia sa následne vráti do normálu. Toto hovorili niekoľko mesiacov a nakoniec museli slovo „dočasná“ odstrániť zo svojho slovníka a začať konať.

Pritom mali z veľkej časti pravdu v tom, že ceny energií a logistika sa dajú postupne do poriadku, už sa tak deje. Ibaže inflácia spomaľuje oveľa menej, než sa pôvodne predpokladalo. Pôvodne rástla celková inflácia ťahaná cenami energií a potravín, jadrová inflácia zostala spočiatku stabilná.

Následne sa začala rozbiehať aj jadrová inflácia, čo indikovalo nepríjemný fakt, že inflácia sa začína šíriť do oblastí ekonomiky, ktoré nie sú tak veľmi ovplyvnené cenami energií či logistikou. Hovorilo sa hlavne o bývaní.