Odstúpiť, odvolať či vyvodiť zodpovednosť. Podobné výzvy zaznievajú v súvislosti s tragickou smrťou exprezidenta Policajného zboru Milana Lučanského najmä z opozičného politického tábora. Slovensko počas uplynulých vianočných sviatkov obletela správa, že sa niekdajší šéf polície vo väzbe pokúsil o samovraždu. O niekoľko hodín neskôr M. Lučanský zomrel. Práve v tomto momente sa na internete začali objavovať odborníci na väzenstvo, či dobre informovaní experti, ktorí okamžite vedeli, ako sa celý incident odohral.

Je logické, že smrť M. Lučanského vyvolala otázky. Odpovedať na ne ale nemôžu ľudia, ktorí väznicu videli iba na obrázku, opoziční a ani koaliční poslanci. Celú situáciu zneužíva najmä strana Smer-SD, ale zdatne jej sekunduje aj novotvar Hlas na čele s expremiérom Petrom Pellegrinim. Práve on je známy neustálym opakovaním hesla - padni komu padni. Rád svojho času rozprával aj o tom, že polícia má rozviazané ruky a môže vyšetrovať. Prečo by to teda zrazu malo byť naopak?

Na snímke zľava generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan a ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková počas tlačovej konferencie k pokusu o samovraždu väzobne stíhaného Milana L. v Bratislave 30. decembra 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Neprehliadnite

Príslušníci ZVJS odmietajú podiel na smrti Lučanského, nesúhlasia s koncom Ivana

Pretože sa to jednoducho hodí. Opozičné strany veľmi dobre vnímajú situáciu vo vládnej koalícii, ktorá zďaleka nie je za ostatné mesiace idylická. Zneužívanie smrti M. Lučanského na politický súboj je však prinajmenšom neúctou k pozostalým. Bol to totiž dlhoročný predseda Smeru Robert Fico, ktorý po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej hovoril o sprisahaní a tancovaní na hrobe dvoch mladých ľudí zo strany vtedajšej opozície.

Ihneď po celom incidente okolo M. Lučanského navyše odstúpil dlhoročný šéf Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan. Nemusel ho pritom nikto prehovárať, prosiť ani vyzývať celé týždne, ako to bolo napríklad u ďalšieho exprezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, ktorý nedávno skončil rovnako vo väzbe. Aj pri ňom sa veľa hovorí o tajomnom sprisahaní prokuratúry, polície a súdov. Tie vraj pracujú na politickú objednávku, čo na tom, že v reťazci existuje niekoľko stupňov overovania a preverovania.

Na snímke ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) počas tlačovej konferencie po skončení zasadnutia nezávislej komisie, ktorá prešetruje okolnosti smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského 4. januára 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
Neprehliadnite

Po prvý raz zasadla komisia k Milanovi Lučanskému, má 17 členov

Treba pripomenúť, že ľudia neskončia v kolúznej väzbe pre nič za nič. Na prvom stupni prípad preveruje polícia, následne sa s výsledkami jej práce musí stotožniť dozorujúci prokurátor. Jeho vlastné závery ešte vôbec nič neznamenajú, zelenú im musí dať súd a v drvivej väčšine prípadov následne odvolací súd. Každý jeden mesiac sa môžu obvinení odvolať, pričom zakaždým rozhoduje iný súdny senát. Aké opatrenia sú teda ešte potrebné, na to, aby boli inštitúcie skutočne nezávislé?

Úplnou bodkou za masívnym zatýkaním bývalých funkcionárov budú právoplatné verdikty súdov. Tie budú známe až o niekoľko mesiacov, bolo by dovtedy viac než vhodné, aby si politici vymieňali svoje dohady za zatvorenými dverami straníckych sídiel. Ak budú mať stále času nazvyš, môžu sa radšej teplejšie obliecť a ísť postaviť zopár metrov diaľnice do Košíc, opraviť nemocnice, ktoré ich vinou kolabujú, alebo odučiť nultú hodinu na základnej škole grátis.