Tento nápad strany Smer nie je novým a v éteri sa objavil i v minulosti. Strana SaS ešte v roku 2018 navrhovala zriadenie virtuálneho účtu za štúdium medicíny.

SaS v tom čase navrhovala, aby bol po skončení vysokoškolského štúdia lekára vytvorený virtuálny účet v hodnote štúdia absolventa. Ten sa mal v tom čase pohybovať vo výške 13 300 eur. Medici, ktorí by po skončení štúdia ostali pracovať na Slovensku by tento účet, ktorý mal byť v princípe podmieneným školným, zaplatiť nemuseli, no tí, ktorí by sa rozhodli dlhodobo pôsobiť v zahraničí, by tento účet museli uhradiť.

V čase predkladania tohto návrhu uviedla Janka Bittó Cigániková nasledovné „nemôžeme prikázať mladým, aby tu ostali, ale nie je fér, aby občania zo svojich daní platili štúdium lekárom, ktorí odídu do zahraničia.“

Smer si podobný nápad osvojil

Ešte v roku 2020 prišiel s obdobným návrhom aj SMER, no cenovka za štúdium medicíny mala byť niekoľkokrát vyššia. Konkrétne 55 000 eur. Robert Fico na programovej konferencii SMERu uviedol, že chce, aby absolvent medicíny, ktorý do desiatich rokov po ukončení štúdia odíde pracovať do zahraničia, zaplatil štátu 55-tisíc eur.

„S účinnosťou od roku 2020, ak budeme vo vláde. Máte dve možnosti, buď po skončení školy dostanete šek na 55-tisíc eur a môžete ísť, kde chcete. Alebo odpracujete 10 rokov na Slovensku a potom môžete ísť, kde chcete,“ uviedol na sneme strany predseda Robert Fico.

Pred voľbami 2023 prichádza SMER opätovne s podobným nápadom.

Pre ozdravme uviedol poslanec strany SMER Vladimír Baláž nasledovné „pred voľbami v roku 2020, rezonoval v spoločnosti bod v programe strany SMER-SD pre zdravotníctvo, kde bola komunikovaná idea vrátenia školného študentmi lekárskych fakúlt, ktorí vyštudovali na Slovensku a po štúdiu odišli pracovať do zahraničia. Táto idea reagovala na skutočnosť nedostatku nových lekárov v slovenskom zdravotníctve. Myšlienkovým základom bolo, že keď spoločnosť umožní absolvovať bezplatné štúdium na lekárskych fakultách, môže od absolventov očakávať určitú návratnosť tejto investície, odpracovaním niekoľkých rokov v slovenskom zdravotníctve, zvlášť v situácii, kedy je nedostatok lekárov kritický.“

Podľa Baláž sa situácia za posledné 3 roky zmenila.

„Vláda po roku 2020 nezvládla riadenie zdravotníctva, a celkový chaos a nedostatok vízie viedol ku krokom Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré vypracovalo 8 bodov memoranda a ktoré pod tlakom LOZ-u, verejnosti a opozície, vláda na poslednú možnú chvíľu podpísala. Medzi najdôležitejšie body memoranda patrí platová úprava pre lekárov a zdravotné sestry, stabilizácia nemocníc pomocou platieb DRG, skvalitnenie štúdia na LF a skvalitnenie špecializačného štúdia a podpora rezidentského programu. Tieto priority môžu stabilizovať lekárov v systéme,“ uviedol Baláž.

Na margo možného spätného spoplatnenia štúdia medicíny pre tých, ktorí sa rozhodnú pracovať mimo Slovenska Baláž uviedol „sú to mechanizmy bežne využívané v rôznych obmenách vo svete, tak prečo nepracovať s takouto myšlienkou aj u nás doma. Je to v istom pohľade aj stabilizačný prvok“.

Hlas-SD ani KDH nesúhlasia

So snahou o spoplatnenie štúdia nesúhlasí expert KDH pre zdravotníctvo Peter Stachura, podľa ktorého „spoplatniť štúdium medicíny pre absolventov, ktorí sa po štúdiu rozhodnú odísť do cudziny hodnotím negatívne. Po prvé nesúhlasím s riešením, ktoré by postihovalo len absolventov medicíny, pričom absolventi iných škôl by za štúdium platiť nemuseli. Po druhé, takéto riešenie nezohľadňuje všetky dôvody prečo sa niektorí absolventi rozhodnú odísť pracovať do zahraničia. Dôvodom môže byť aj nemožnosť uplatnenia sa v medicínskom odbore, o ktorý majú záujem alebo v lokalite, kde chcú žiť. Zároveň im nemusí vyhovovať naše pracovné prostredie, ktoré je často málo edukatívne, vládne v ňom zlá nálada a ďalšie vzdelávanie má skôr formu štúdia a nie odborného vzdelávania“.

Negatívne vníma tento krok aj strana Hlas-SD, ktorého jeho expertka Zuzana Dolinková uviedla: „HLAS preferuje pozitívnu motiváciu pre mladých ľudí, vrátane študentov medicíny a mladých lekárov, aby zo Slovenska neodchádzali. Máme za to, že opačné návrhy budú rovno vyháňať mladých ľudí študovať medicínu do zahraničia, kde už potom väčšinou zostanú aj pracovať a žiť. Okrem finančných stimulov pre mladých ľudí je potrebné vytvárať im aj v oblasti zdravotníctva adekvátne pracovné podmienky na výkon povolania a zároveň budovať dnes často naštrbené medziľudské vzťahy medzi zdravotníkmi navzájom, ale aj medzi zdravotníkmi a pacientami. Tým sa zdravotníckemu povolaniu prinavráti honor, ktorý mu právom patrí ako službe a poslaniu tých, ktorí sú zodpovední za zabezpečenie starostlivosti o ochranu zdravia a životov ľudí“.

Analytik INESS Róbert Chovanculiak rovnako nepovažuje tento návrh za šťastný.

„Debata o školnom by mala byť systémová, pre celý systém verejných vysokých škôl. Vyberať si rôzne profesie podľa politickej nálady je nezmysel, prečo by mali mať medici úplne iné podmienky, ako napr. programátori, alebo operátori jadrových zariadení? Takýto krok by samozrejme znevýhodnil slovenské univerzity. Politici by mali o slovenských medikov bojovať zlepšovaním podmienok počas a po štúdiu, nie finančnými postihmi,“ uviedol Chovanculiak.

Nielen programový ale aj právny problém

Expert na spravodlivosť strany Demokrati a právnik Pavel Nechala má za to, že takýto postup by javil znaky diskriminácie. Najmä, ak poplatky by neboli viazané na skutočné náklady na štúdium a netýkali by sa iných odborov.

Nechala zároveň zdôraznil, že Ústava SR negarantuje bezplatné vysokoškolské štúdium, ale limituje ho možnosťami spoločnosti. Na druhej strane, zavádzanie akýchkoľvek poplatkov voči občanom by nemalo porušovať zásadu rovnosti v právach. Právo na rovnosť v právach nie je abstraktným právom, ale individuálnym v podobe práva na rovnaké zaobchádzanie.

Vo svojom stanovisku sa Nechala odvoláva aj na to, že Ústavný súd zdôraznil v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/2014 z 10. júna 2015: "... čl. 12 ods. 1 nie je garanciou absolútnej rovnosti, ale je ústavnou zárukou ochrany osôb (právnických a fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci".

Na rozdiel od zákazu diskriminácie, ktorý je vymedzený v čl. 12 ods. 2 Ústavy, nemá len akcesorický charakter, čo znamená, že nemusí byť nevyhnutne spojený s iným právom chráneným Ústavou. Predmetom preskúmavania odlišného zaobchádzania medzi porovnateľnými subjektmi by mala byť len prítomnosť či neprítomnosť svojvôle. Bude preto treba posudzovať konkrétny návrh vrátane jeho odôvodnenia.