Slovensko ovládol uragán Matovič. Skladá sa z klamstiev, manipulácií a túžbe po pozornosti

Koncom leta, keď teplota vody v Atlantickom oceáne dosiahne úroveň 26,5 stupňa Celzia, sú podmienky na vznik uragánu priam ideálne. Vyparovaná voda v kombinácii so silným západným vetrom je schopná vytvoriť obrovský oblak deštrukcie, ktorý začne rotovať okolo svojej centrálnej osi.

Začiatkom roka 2020 sme boli svedkami veľmi podobného javu.

Uragány sú v našich zemepisných šírkach len predmetom školského učiva a meteorologického spravodajstva zo vzdialených krajín. Nikto preto nečakal, že na jar roku 2020 budeme musieť jednému uragánu čeliť aj my. V posledný februárový deň do slovenských volebných miestnosti dorazil uragán Matovič.

Kvôli predošlým vladárom boli meteorologické stanice (14-dňové prieskumové moratórium) nefunkčné a jeho príchod bol pre mnohých nečakaný a šokujúci. Počiatočnú vlnu optimizmu však čoskoro ovládol tieň pochybností. Obrovskú silu úderu a deštrukcie znásobila všadeprítomná pandémia.

Dnes, po viac ako deviatich mesiacoch od vymenovania súčasnej vlády, je zrejmé, že uragán Matovič sa v realizácii svojho cieľa nezastaví pred nikým a pred ničím. Je potrebné si však uvedomiť, že voda v Matovičovom uragáne sa začala zhromažďovať už pred viac ako desiatimi rokmi.

Chaos

Pre pochopenie ľudskej nátury predsedu vlády, jeho potreby lákať na seba pozornosť a vyvolávať konflikty, je nevyhnutné sa vrátiť do čias jeho politického úsvitu.

Píše sa 12. jún roku 2010. Parlamentné voľby síce vyhrala strana Smer, no nemá možnosť zostaviť vládu. V nasledujúcich týždňoch tak vznikne vláda-zlepenec Ivety Radičovej. Aj keď stredopravá štvorkoalícia zdieľa spoločné priority a vízie, prvé praskliny v jej jednote sa objavujú prekvapivo rýchlo.

Jedným z hlavných aktérov koaličných konfliktov je novozvolená skupinka štyroch poslancov pod vedením trnavského podnikateľa Igora Matoviča.

Zakladateľ malého mediálneho impéria sústredeného okolo výroby a distribúcie regionálnej tlače uzavrel pred voľbami dohodu, ktorá ovplyvní nasledujúcu dekádu slovenskej politiky. Jej obsah bol jednoduchý. Igor Matovič a tri jemu blízke osoby získajú miesto na kandidátke strany SaS, na oplátku zasa strana získa prístup k inzercií v regiónoch, kde voliť liberálov by bolo pre mnohých nemysliteľné.

Nikto vtedy zrejme nečakal, že mladý trnavský podnikateľ začne svoje volebné obdobie „bombastickými“ rečami o ponuke 20-miliónového úplatku, za ktorý mala jeho skupinka poslancov položiť vládu Ivety Radičovej. Neskôr nasledovali početné konflikty medzi skupinkou „Obyčajných“ a materskou SaS, ktoré sa skončili ich finálnym rozchodom a politickou emancipáciou matovičovcov.

Politická emancipácia zoskupenia Igora Matoviča by však nebola možná pri inej politickej konštelácii. Veľmi krehká väčšina štvorkoalície (79 zo 150 poslaneckých mandátov) umiestnila týchto štyroch poslancov do pozície jazýčka na váhach. Igor Matovič využil túto osudovú príležitosť, čoho následkom boli početné útoky na vopred dohodnuté zákony, rendezvous s opozíciou ohľadom pozmeňovacích návrhov a všeobecný chaos v pléne.

Lojalita

Po páde vlády Ivety Radičovej a následných predčasných voľbách v roku 2012 hnutie OĽaNO dokázalo úspešne obhájiť svoju existenciu a získať si priazeň voličov. Kulisy tohto úspechu však nesú za sebou tieň početných konfliktov, manipulácii a intríg, ktoré sprevádzali politický rast Igora Matoviča.

Jedným z hlavných pilierov úspechu hnutia je jeho dôraz na absolútnu lojalitu členov. Prvým prejavom týchto tendencií boli predvolebné čistky na kandidátke do volieb v roku 2012, kedy budúci predseda vlády chcel zorganizovať mediálny performance s pomocou detektora lži na svojich kolegoch.

OĽaNO  by bez dostatočného množstva politickej a mediálnej kontroverzie veľmi rýchlo upadlo do zabudnutia

Konflikty v hnutí však neustali a v priebehu volebného obdobia 2012 – 2016 poslanecký klub opustila až štvrtina jeho poslancov. Igor Matovič vo svojom politickom boji, či už na straníckej alebo celoslovenskej úrovni, nikdy neváhal bojovať nástrojom, ktorému najviac rozumel – médiami.

Práve bombastické reči rôzneho druhu, osobné útoky, odvolávanie sa na anonymné zdroje a veľká obľuba nahrávania súkromných rozhovorov mu dokázali zabezpečiť mediálny „primetime“, ktorý je hlavným zdrojom prežitia hnutia OĽaNO ako takého.

Čím by bolo OĽaNO bez pozornosti médii?

Pravdepodobne ničím relevantným. Hnutie, ktoré má len hŕstku členov, nulové regionálne štruktúry a nevýrazne osobnosti zatienené osobou predsedu, by bez dostatočného množstva politickej a mediálnej kontroverzie veľmi rýchlo upadlo do zabudnutia.

Deštrukcia

Vráťme sa teraz do jari roku 2020. Nečakaný triumf, za ktorý podľa mnohých OĽaNO vďačí niekoľkým dobre načasovaným aktom politického marketingu (výlety do Cannes a na Cyprus), umiestnil Igora Matoviča do veľmi priaznivej pozície.

Medzi jeho tromfy patril obrovský voličský mandát očakávajúci zmenu, totálna kompromitácia dovtedajšej vládnej garnitúry na čele s R. Ficom a R. Kaliňákom, ale aj bezbrehá lojalita jeho vlastných poslancov. Treba pritom podotknúť často ignorovaný fakt, že OĽaNO nikdy nerátalo s takým veľkým volebným úspechom a väčšina z jeho 53 poslancov sa dostala do parlamentu akoby úplnou náhodou a asi nechce prísť o svoju novozískanú politickú kariéru.

Napriek vynikajúcim štartovacím podmienkam osud hodil pod nohy nového premiéra poleno, ktoré odhalilo jeho najväčšiu slabosť – zodpovednosť. Pandémia koronavírusu dokázala v priebehu niekoľkých týždňov odhaliť to, čo sa mnohým nepodarilo odhaliť za 10 rokov.

Personálne útoky, mediálne provokácie a kontroverzné vyjadrenia sú osvedčenými nástrojmi v rukách skúseného opozičníka, no v rukách predsedu vlády sa menia na časovanú bombu. Pravdepodobne dobré úmysly Igora Matoviča sa začali premiešať s všadeprítomnou hystériou, chaosom a konfliktom – tým posledným čo krajina potrebuje v čase krízy.

Dilema

Veľké očakávania spojené s dlho očakávanými reformami a zmenami v prehnitom systéme veľmi rýchlo vystriedal pocit neistoty. Koronakríza úspešne okradla premiéra o príležitosť na pokojný úvod a naštartovanie svojej vlády. S koaličnými vzťahmi v troskách stojí Igor Matovič pred jednou z najdôležitejších dilem svojej politickej kariéry.

Pokračovať v posiľňovani svojho uragánu a napriek každému a všetkému ísť po svojom finálnom cieli alebo zahodiť podstatu celej svojej osobnosti a smerovať k náprave dôvery občanov a koaličných partnerov?

Odpoveď na túto otázku pozná len jeden človek – predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič

Mohlo by vás zaujímať:

• Exkluzívny prieskum: Matovič nezvláda riadenie. Sulíkovo riešenie covidu je najdôveryhodnejšie

• Matovič rozbil politiku a spoločnosť na fragmenty. Vďaka tomu si zatiaľ drží moc

• Premiér Matovič to má podľa kurzov bookmakerov nahnuté