V júni zverejnil Eurostat pre Slovensko veľmi nepríjemnú štatistiku. Cenová hladina tovarov a služieb v roku 2021 dosiahla úroveň 90 percent priemeru Európskej únie. Slovensko sa v nákladoch na život výrazne priblížilo západným krajinám. Najmä v tých najdôležitejších položkách - ceny potravín zaznamenali 95-percentnú úroveň Únie a ceny bývania a palív 97-percentnú úroveň.
Vzhľadom na nízke príjmy slovenských domácností ide o šokujúce číslo. Podľa uvedenej štatistiky je Slovensko najdrahším východoeurópskym štátom. Ostatné krajiny majú omnoho nižšiu cenovú úroveň: Česko 80 percent, Maďarsko 67 percent, Poľsko 60 percent a balkánske krajiny sú ešte lacnejšie.
Cenová hladina spotrebiteľských tovarov a služieb vyznieva ešte horšie pri tom, ako sa do úvahy vezmú mzdy. Podľa OECD je Slovensko krajinou s najnižším ročnými mzdami v rámci OECD, okrem Mexika. Menej ako 25-tisíc dolárov neponúka žiadna iná európska krajina, priemer OECD je dvojnásobný. Priemerná ročná mzda v Česku je voči Slovensku vyššia o viac ako 5-tisíc dolárov, v Poľsku o takmer 9-tisíc dolárov, v Litve o 16-tisíc dolárov a v Slovinsku až o 20-tisíc dolárov. Slovensko je zároveň krajinou s najnižšími mzdami v rámci eurozóny.
Týmto negatívnym štatistikám však pravdepodobne nebude koniec. Inflácia vyššia ako v priemernej európskej krajine bude znamenať, že Slovensko sa ďalej priblíži európskemu cenovému priemeru aj v tomto roku. Našťastie, miera inflácie na Slovensku nie je taká vysoká ako v pobaltských krajinách, čo znamená, že Estónsko sa v tomto roku stane drahšie na život ako Slovensko. A s najväčšou pravdepodobnosťou predbehne aj ceny v Španielsku a Taliansku.
Tragická ekonomická situácia Slovenska je následkom 15 rokov populistických politík Roberta Fica a strany SMER-SD. Dlhodobé ignorovanie ekonomiky a biznisu prinieslo svoje kyslé ovocie. Čo je horšie, zdá sa, že súčasná vláda nielen ide v nastavených šľapajach, ale aj zrýchľuje odklon od akejkoľvek zmysluplnej hospodárskej politiky. V princípe to znamená, že Slovensko by si malo zvykať na to, že mu bude patriť dno životnej úrovne nielen v Európe, ale aj v krajinách OECD.
