„Bol to dobrý plán, len nevyšiel“. Táto veta bývalého premiéra, ktorá odzrkadľuje zlyhania vlády pri výstavbe Rázsoch, sa zapíše do slovenských politických análov. Svojim obsahom pripomína pamätný výrok Viktora Černomyrdina, bývalého ruského predsedu vládu, ktorý domácu politickú realitu charakterizoval nasledovne: „Chceli sme to tak dobre, ako sa len dá, no dopadlo to tak ako vždy“. Ako vždy to dopadlo aj na Slovensku.
Na hrubo povedané, z plánu obnovy visí vo vzduchu miliarda, z nevyčerpaných eurofondov štyri miliardy. Ide približne o päť percent slovenského HDP, ktoré mohli nielen pomôcť finančnej situácii v krajine, ale aj zlepšiť jej budúcnosť. Nie všetky plány vyjdú, rozhodne nie tie zlé. Avšak problém je inde - miliardové zlyhania minulosti sa budú opakovať v budúcnosti.
Pretože, akosi sa zabudla vyvodiť zodpovednosť – politická aj manažérska. Mnohí ľudia, ktorí boli za realizáciu plánov zodpovední, ostali na svojich miestach. Naopak, niektorí získali ešte vyššie funkcie. A aj v novej vláde budú robiť to isté čo doteraz – zahmlievať realitu, utajovať problémy a všetkých upokojovať, že všetko je v poriadku.
Posledné roky boli typické bagatelizáciou obáv prezentovaných odborníkmi a insidermi o stave problémov, no miesto vecnej diskusie prišlo mlčanie štátu a iba ďalšie nesplniteľné sľuby. Miesto väčšej transparentnosti aj nové ministerstvo zdravotníctva pristupuje k ďalšiemu obmedzeniu zverejňovania informácií, keď všetky zainteresované nemocnice budú musieť podpísať zmluvu o mlčanlivosti. Aby náhodou neunikli informácie o ďalších zlyhaniach. Ide o presný opak toho, čo je treba robiť. A aj preto sa na výsledku nič nezmení.
Treba si priznať nelichotivú pravdu – slovenská verejná sféra nemá dostatočne kvalitných ľudí, aby dokázala avizované zámery realizovať. Hegerova vláda bola toho najlepším dôkazom, keď megalomanské sľuby skončili nulovou realizáciou. Mnoho kľúčových postov vo verejnej sfére je stále obsadených politickými nominantmi bez skutočnej kompetencie. Potom krajine neutekajú len miliardy, ale aj občania prestávajú dôverovať štátu.
Nikde inde nie je nedôvera vyššia ako v zdravotníctve. Slovenské zdravotníctvo prakticky kolabuje, keď už nemá kto slúžiť na mnohých pohotovostiach a ambulanciách. Miesto kľúčového ambulantného sektora sa pozornosť neustále venuje štátnym nemocniciam. Ide pritom o suverénne najmenej efektívny a najdrahší spôsob zabezpečovania zdravotnej starostlivosti.
Slovenské zdravotníctvo má v podstate iba jeden jediný problém – štát si v ňom chce udržať monopol, aby mohol sektor riadiť na základe politických preferencii. A tak sa udržiavajú pri živote neefektívne štátne nemocnice, ktorých nadmerné straty daňových poplatníkov každoročne vyjdú na stovky miliónov eur. Podobne neefektívne hospodárenie štátnej poisťovne stojí štátnu kasu približne 200 miliónov eur ročne.
Slovenské zdravotníctvo nikdy nebude fungovať, pokiaľ jeho financovanie nebude nastavené na pravidlá, ale na politické rozhodnutia. Navyše keď inštitúcie, ktoré majú kontrolovať funkčnosť systému, zlyhávajú. Exemplárnym príkladom je šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Renáta Bláhová. Nekompetentný úradník, bývalý poradca Eduarda Hegera, dosadený na post z politických dôvodov, sa významnou mierou pričinil na masívnych stratách štátnej poisťovne.
Inštitúcia, ktorá podľa všetkých princípov a pravidiel mala byť už dávno v ozdravnom pláne, ak nie v nútenej správe, sa udržuje pri živote zámerným oslabovaním legislatívy. Zmysel zákona aj úradu pre dohľad sa ničí len preto, aby sa v očiach verejnosti zachraňovala pozícia štátom vlastnenej inštitúcie. Nevznikajú tým len masívne fiškálne straty, ale ešte vyššie straty na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a následne na ľudskom zdraví. Presný opak toho, čo by občan očakával od štátneho regulátora.
Miesto toho, aby úrad tlačil na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá súvisí s efektívnym vynakladaním vzácnych zdrojov, venuje sa zástupným problémom. Najnovšie Renáta Bláhová poslala list všetkým poslancom národnej rady, aby nepodporili návrh na zmenu zákona o zdravotných poisťovniach z dielne SaS, ktorá poisťovniam dáva možnosť marginálne zvýšiť svoj zisk, pokiaľ splnia určené kritéria kvality.
Odhliadnuc od princípu, že pozitívna motivácia stojí za zlepšením akejkoľvek činnosti, ide o očividne zástupný problém. Slovensku podľa odhadov chýba v zdravotníctve minimálne jedna miliarda eur ročne. A aj z tých takmer siedmych miliárd, ktoré tam smerujú, sa minimálne jedna miliarda vleje do činností, ktoré v ničom nepomôžu pacientovi ani systému. Slovensko má v zdravotníctve miliardové problémy, no kľúčový štátny úrad si ako svoju prioritu stanovil úspory v objeme stotiny tejto sumy.
Nekompetentnosť štátnych úradníkov je typickou črtou slovenskej verejnej správy. Je najvyšší čas s tým niečo robiť. Ak to nedokázala napraviť politická vláda, mala by to spraviť vláda úradnícka. A bez váhania odvolať šéfov viacerých štátnych úradov, ktorých výkon je pre krajinu aj občanov škodlivý.
