Ešte v utorok ráno sa zdalo, že krajina si vydýchne. Bola šanca, že sa zbaví vlády, ktorá nielenže nemá víziu, schopnosti, ale ani podporu ľudí. Avšak to by nebol Igor Matovič, keby veci nezamotal, nezmanipuloval a nenaťahoval ad absurdum. Kto si ešte pamätá na mesiace intenzívneho vyjednávania s lekármi, ktoré skončilo nevraživosťou a agóniou môže tušiť, ako skončí aj táto parlamentná kríza.
Pretože je relatívne jedno, či je I. Matovič predsedom vlády alebo ministrom financií, stále bude predsedom najväčšej parlamentnej frakcie, ktorá bude ovládať dianie na Slovensku. Stále bude robiť to, čo doteraz – prichádzať s drahými bombastickými nápadmi a riešeniami, ktoré budú rozbíjať právny systém a fungovanie štátnych orgánov.
V utorok to potvrdil aj ústavný súd, ktorý dal vedieť, že Matovičov rodinný balíček bol prijatý v rozpore s ústavou. Každý vedel už pred mesiacmi, že zrýchlený legislatívny proces sa v tomto prípade nesmie použiť. Odignoroval to I. Matovič, poslanci Oľano aj zvyšní poslanci koalície. Ústavnosť bola všetkým ukradnutá.
Bola im ukradnutá tu a bola im ukradnutá aj pri myriade ďalších zákonov, ktoré parlament prijal a chystal sa prijať. Ignorovanie odbornej verejnosti, riadnych legislatívnych procesov a pripomienok zúčastnených strán sa stalo normou tejto vlády. Posledným fiaskom bolo prijatie navýšenia príplatkov za prácu cez sviatky, kde sa nikto z poslancov ani nenamáhal vyčísliť dopady.
Je čas sa začať báť: Slovensko sa stane svetovým unikátom v pomoci domácnostiam
Škody, hmotnej aj nehmotnej povahy, vzniknuté na štáte, ekonomike a verejnom povedomí sú nevyčísliteľné. V tomto marazme znelo surreálne ako Eduard Heger, hosť na sobotňajšom sneme strany Spolu, povedal, že Slovensko sa opäť stáva tatranským tigrom. Takéto vyjadrenia ukazujú, že súčasná vláda žije v paralelnom svete.
Bol to práve snem Spolu, ktorý ukázal, ako veľmi slovenská pravica zlyhala. Ponorená sama do seba a do svojich problémov, nedokáže ponúknuť Slovensku takmer nič. Ukázalo to aj politikárčenie Miroslava Kollára, ktorého strana s minimálnymi preferenciami verí, že dlhší čas k voľbám jej prinesie zázrak. Kalkuluje s termínom volieb miesto toho, aby preferoval návrat zákonnosti, právneho štátu a túžby ľudí zbaviť sa fiškálneho tyrana.
Podobne je na tom aj strana SaS, ktorá sa v roku 2011 zamotala do povalenia vlády a odvtedy sa nevie zo svojej traumy vymotať. Nevie jasne zadefinovať, čo chce a ako to chce dosiahnuť. A tak bude vajatať a sledovať, ako sa jej prepadávajú preferencie. Možno až na úroveň posledných volieb. A možno ešte nižšie.
Pri nedávnej kauze, ktorú zažilo KDH, už pravicový volič nemá koho voliť. Zo Slovenska sa strácajú pravicové strany, ktoré dokážu viac ako prežívať – ktoré voličom ponúknu víziu a krajine nádej, že veci sa dajú robiť aj inak ako s prizmou socializmu a populizmu.
Ak to v najbližších dvoch dňoch neuhrajú dobre, môže sa stať, že ich všetkých I. Matovič nakoniec opäť raz dostane. Potom svoje konanie pred voličmi už nikdy neobhája. Nielen Oľano, ale do budúceho parlamentu sa nemusí dostať ani SaSka.
Slovenská pravica odpadla. Práve teraz má jednu z posledných šancí ponúknuť voličom jasnú víziu zameranú na potreby krajiny, nie svoje vlastné. Ak to nedokáže, budúci parlament - a je jedno, kedy budú voľby - môže byť čisto červeno-čierny.
