Slovensko zasiahla séria problémov. Rozpad štvorkoalície, výpovede lekárov, zákony na ústavom súde či zastavenie výroby hliníka sú aktuálne tie najvypuklejšie z nich. Napriek tomu, že sa zdajú ako nesúvisiace udalosti, opak je pravdou. Majú jeden spoločný menovateľ.
Keď sa pred rokom začal akútne riešiť problém Slovalca, nastala paradoxná situácia. Na otázku ministerstvu životného prostredia, prečo nie sú najväčší platcovia uhlíkovej dane kompenzovaní za svoje nadmerné zaťaženie, ministerstvo odkázalo na Matovičov rezort, ktorý kompenzáciu uvoľňuje. Na rovnakú otázku ministerstvo financií odkázalo na rezort životného prostredia, ktoré je za kompenzácie zodpovedné. Slovenská hlava XXII bola na svete.
A pretrváva do súčasnosti, keď sa na chaotickej legislatívne nič nezmenilo. Zmenila sa však realita – o prácu príde vyše tisíc ľudí, čo je dôvod, prečo všetci zodpovední hľadajú výhovorky o nutnosti zatvorenia výroby. Ministerstvo financií, ministerstvo životného prostredia a množstvo ďalších participantov, chcú Slovensku nahovoriť, že je to v podstate dobre, pretože Slovalco nemá pri vysokých súčasných cenách energií šancu prežiť.
A to je zásadný problém – časť odbornej verejnosti, ale aj ekonomických novinárov prijala za svoje to najväčšie zlo, ktoré lomcuje Slovenskom.
Krajinu drží pevne v moci jeden jediný človek. Ten rozhoduje o smerovaní miliárd eur podľa svojich pocitov, túžob a politických zámerov. Robí to sám, bez diskusie, bez poradcov a bez kontroly. Okolo neho sú len desiatky poskokov, ktorí zbožne veria, že vie čo, robí. No nevie.
Súčasné riadenie štátu je likvidáciou systémov, vzťahov a pravidiel, ktoré štát tvoria a robia ho silnejším a funkčnejším.
Existujú totiž dve hlavné línie, ako riadiť krajinu. Prvou je autokratický centralizmus, kde tí pri moci vedia najlepšie, čo je správne a ako sa majú veci riešiť. Svoje vízie si presadzujú bez spätnej väzby a záujmov ostatných participantov. Igor Matovič je toho typickým príkladom.
Druhý spôsob riadenia krajiny, je konštruktivizmus založený na tvorbe pravidiel. Kde tí, ktorí sú pri moci vedia, že nemajú šancu poznať všetky dôležité informácie, vzťahy, zámery a ciele všetkých zúčastnených. Ich víziou nie je dopracovať sa k dopredu určenému konkrétnemu výsledku, ale vytvoriť taký rámec fungovania systému, ktorý dá možnosť všetkým využiť ho čo najlepšie.
Sú to rozdielne svety, kde sa v jednom presadzujú vízie a zámery jedného človeka či úzkej skupiny ľudí, a v druhom sa presadzujú vízie a zámery všetkých zúčastnených.
Druhý systém, ktorý je založený na znalostiach tisícov ľudí, funguje radovo efektívnejšie a prospešnejšie ako systém, ktorý je založený na rozmare jedného človeka. A to je najväčší súčasný problém Slovenska.
I. Matovič búra vzťahy, pravidlá a väzby všade vôkol seba s dosahom na celú krajinu. Z rozhodovacích procesov odstrkuje všetkých, ktorí majú čo povedať. Odborníci, experti a vôbec akíkoľvek participanti v akejkoľvek oblasti, kam Matovič vstúpi, stratili svoj hlas.
On vymýšľa očkovaciu stratégiu, on vytvára daňovo-odvodový systém, on navrhuje platy sestričiek. Nikoho iného nie je na rozhodovaní treba. Každý iný hlas je irelevantný a každý kritik je vrah, oligarcha alebo korupčník.
I. Matovič svojim sebastredným prístupom zobral fabrike budúcnosť. Koniec jej výroby nie je o drahých energiách. Je o tom, že z rozhodovania o budúcnosti Slovalca vytesnil všetkých, ktorí do procesu mali čo povedať a svojou aktivitou, kreativitou a kapitálom mohli závod udržať.
Stačilo jedno jediné – schváliť zákon o obchodovaní s emisiami. Stačilo určiť pravidlá, podľa ktorých sa bude hrať. Ak by existoval legislatívny rámec, mozgový trust stojaci za firmou a jej akcionármi by dokázal vstúpiť do procesu a nájsť pre firmu optimálne riešenie. Tak, ako to v trhovom hospodárstve chodí.
To však I. Matovič nikdy nechcel spraviť. Miesto toto podporoval legislatívny chaos. V chaose sa vie pohybovať dokonale.
Ideálne pre Matoviča, no tragédia pre Slovensko. Tam, kde nie sú pravidlá a všetko sa rieši svojvôľou, nikdy sa nevyužije potenciál krajiny a jej ľudí. Miesto toho, aby sa do riešenia problémov zdravotníctva, chudoby či ekonomiky zapojili svojimi znalosťami tisíce odborníkov, tí sedia vytlačení v kúte.
Mozgový trust krajiny sa sústredil v jednej lebke. Ľudský kapitál všetkých Slovákov nahradil jeden jediný génius. Presný opak toho, čo krajiny robí úspešnejšími a bohatšími. Teraz je to Slovalco, no ďalšie škody nie sú ďaleko.
