Podrobnosti štatistici zverejnia až o dva týždne, no z mesačných údajov je zrejmé, že slovenská ekonomika sa musela spoliehať na rast domáceho a nie zahraničného dopytu. Export tovarov totiž medzištvrťročne narástol v bežných cenách len o 1,4 percenta, ale jeho ceny až o 6 percent, reálne teda poklesol. Podobne sa znížila priemyselná produkcia o 4,1 percenta. Mierny obchodný prebytok sa od 4. kvartálu vlaňajška preklopil do takmer miliardového deficitu, čo by samo o sebe štvrťročný HDP stiahlo nadol o zhruba 4 percentá (po sezónnom očistení ešte o viac).
Rast slovenskej ekonomiky tak ťahali najmä služby napojené na domáci dopyt, keď sa napríklad maloobchodné tržby aj pre bázický efekt lockdownu v 1. štvrťroku 2021 medziročne zvýšili až o 16 percent. Tržby v reštauráciách v bežných cenách narástli až o zhruba dve tretiny. Úplne najviac za rok vystrelili tržby v ubytovaní: na viac ako štvornásobok úrovne slabého začiatku vlaňajška. Po dlhšom čase svižnejšie rástla aj stavebná produkcia, ktorá si tiež pre bázický efekt pripísala medziročný rast o 5,2 percenta.
Zamestnanosť v domácej ekonomike narástla podľa rýchleho odhadu voči záveru vlaňajška o 0,4 percenta, teda o bezmála 10-tisíc pracovníkov (čakali sme len 0,1-0,2 percenta), ale stále výrazne zaostáva za predpandemickým obdobím i vývojom v eurozóne. Vidno to aj na miere nezamestnanosti, ktorá stále ani zďaleka nesiaha na predpandemické minimá. Mzdy vo vybraných odvetviach súkromného sektora rástli medziročne o silných 8,9 percenta.
Výhľad na 2. štvrťrok je menej optimistický. Vojna na Ukrajine, sankcie proti Rusku, drahé komodity, problémy nemeckej, talianskej či čínskej ekonomiky i zvyšovanie úrokových sadzieb sa zrejme okrem problémov na výrobnej strane pretavia aj do zníženého zahraničného dopytu. Aj keď doteraz majú slovenské i európske firmy všeobecne skôr ponukové problémy (s dodávkami vstupov, nie objednávkami). Tržby z eKasy ešte aj v apríli a máji indikujú robustnú spotrebu domácností v bežných cenách, no z jej reálnej kúpnej sily už výrazne ukrojuje dvojciferná inflácia. Prognózu pre HDP na tento rok ponechávame na úrovni 1,8 percenta.
- Michal Lehuta
Makroekonóm VÚB banky. Začínal v analytickej jednotke týždenníka TREND, pre ktorý aj dlhé roky písal. Rok profesionálne strávil v nezávislej Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen v Nemecku.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
