Až do minulého roka Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), čo je organizácia podriadená ministerstvu zdravotníctva, pravidelne na svojej stránke zverejňovala údaje o množstvách spotrebovaných liekov aj o úhradách zdravotných poisťovní a pacientov za lieky. Údaje zverejňovali na štvrťročnej aj celoročnej báze.

Táto dobrá prax sa vlani zmenila. NCZI najskôr začal na štvrťročnej báze zverejňovať len údaje o spotrebovaných množstvách, bez údajov o úhradách poisťovní či pacientov. A tento rok už aj na celoročnej báze za rok 2020 zverejnili údaje len o množstvách bez údajov o finančných úhradách.

Pre pár drahých liekov, pri ktorých si farmafirmy chránia obchodné tajomstvo, sa verejnosť nedozvie o finančnej spotrebe tisícok liekov. Stráca sa tak transparentnosť o použití zhruba 1,5 miliardy eur z verejných zdrojov.

Argument NCZI

Zastavenie zverejňovania zvyšuje riziko neefektívneho používania verejných zdrojov v zdravotníctve a zásadne sťaží našu prácu. Preto sme 10. mája na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 požiadali NCZI o poskytnutie databázy s finančnými úhradami za jednotlivé lieky za rok 2020. NCZI našu požiadavku 19. mája zamietlo s argumentom:

„... v rámci novely zákona č. 363/2011 Z. z. (§ 7a ods. 5) prijatej 14. marca 2018 (Vyhláška č. 93/2018 Z. z ) vstúpili do platnosti inovatívne cenové modely umožňujúce rozšírenie zdravotnej starostlivosti s efektívnym využívaním verejných zdrojov, pri ktorých sa uzatvára zmluva o podmienkach úhrady lieku medzi zdravotnou poisťovňou a držiteľom registrácie lieku. Súčasťou zmluvy môže byť aj dohoda o poskytnutí zľavy, ktorú zdravotnej poisťovni poskytne držiteľ registrácie lieku, ktorá je predmetom obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. Rezort zdravotníctva môže sprístupniť informácie, ktoré držiteľ registrácie označil ako obchodné tajomstvo, iba účastníkom konania o zaradenie tohto lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a členom poradných orgánov (§ 7 ods. 5. zákona č. 363/2011 Z. z.).

Na základe vyššie uvedeného NCZI z dôvodu minimalizácie rizika nepriamej identifikácie informácie chránenej obchodným tajomstvom, najmä pri finančne nákladných orphan liekoch jediných v svojej terapeutickej skupine, aj zľavách z maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni, od 01. 01. 2020 zmenila štruktúra zverejňovaných údajov. Údaje spracované za rok 2020 a ďalšie roky sa zverejňujú priebežne na štvrťročnej báze na úroveň kódov liekov vyjadrených v počte balení...“

Niekto by mohol odhadnúť cenu

Inými slovami, NCZI zastavilo zverejňovanie finančných úhrad za všetky lieky, pretože akceptovalo požiadavky niektorých farmaceutických firiem, ktoré sa obávajú, že by niekto mohol odhadnúť cenu za nimi predávané lieky.

To by ich odrádzalo od poskytovania zliav, čím by zdravotné poisťovne museli platiť vyššie ceny. Ako vyplýva z odpovede NCZI, ide len o niekoľko finančne nákladných liekov, ktoré vo svojej terapeutickej skupine nemajú alternatívu. Tie ale pre potreby našich analýz nie sú podstatné.

Preto sme sa voči rozhodnutiu NCZI hneď 19. mája odvolali s požiadavkou, aby nám poskytli databázu s vynechaním finančných údajov o liekoch, ktorých sa týka podmienka obchodného tajomstva. Ešte v ten deň sme dostali odpoveď, že „NCZI nevie, ktorých konkrétnych produktov sa to týka. Obrátime sa preto priamo na Ministerstvo zdravotníctva SR so žiadosťou o ich zadefinovanie.“

Odvtedy sme nemali žiadnu spätnú väzbu. NCZI nám až na našu urgenciu 28. júna odporučilo ešte počkať, nakoľko ministerstvo zdravotníctva o našom odvolaní stále rozhoduje. Stále teda čakáme, zatiaľ bezvýsledne. Keďže sme v stanovených lehotách nedostali odpoveď, na základe infozákona platí, že naše odvolanie bolo zamietnuté a ministerstvo ani NCZI informácie o finančných úhradách za lieky nezverejnia. Mohli by sme sa ešte súdiť, na to ale nemáme čas ani peniaze.

Fiktívne rozhodnutie a jeden detail

V stredu 14. júla 2021 sme dostali elektronickou poštou list od ministerstva zdravotníctva s dátumom 18. 6. 2021 podpísaný ministrom Lengvarským, ktorým ministerstvo rozhoduje o našom odvolaní. V rozhodnutí ministerstvo označuje pôvodné rozhodnutie NCZI za fiktívne, keďže nespĺňa všetky formálne náležitosti.

Z tohto dôvodu ministerstvo pôvodné rozhodnutie NCZI zrušuje a vracia konanie na opätovné rozhodnutie s tým, že NCZI nám má buď sprístupniť požadované informácie alebo vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií tak, aby obsahovalo všetky formálne náležitosti.

Ešte jeden detail - list obsahuje aj citácie z komunikácie Petra Goliaša, ktoré prinajmenšom v dvoch prípadoch nie sú totožné s originálnou komunikáciou. Nepresnosti v jednom prípade menia logický význam pôvodného vyjadrenia, keď namiesto „...poskytnutie požadovaných údajov...“  sa v liste uvádza „...neposkytnutie požadovaných údajov...“ .

Ide podľa nás o absurdnú situáciu, ktorá je v rozpore s trendom otvárania verejných dát, zvyšovania transparentnosti vo verejnej sfére a hľadania opatrení s najvyššou hodnotou za peniaze. Navyše žiadame o zverejnenie dát z roku 2020, pri ktorých už argument o ochrane obchodného tajomstva nemá veľkú váhu, keďže ceny z tohto obdobia už pre realitu na súčasnom trhu nemusia byť podstatné. 

To vlani nepriamo uznalo aj samotné NCZI, keď v článku Zdravotníckych novín v reakcii na zastavenie zverejňovania štvrťročných odajov uviedlo, že „v celoročnom výstupe budú poskytnuté súhrnné informácie celkových ročných údajov o množstve a finančnej úhrade (výdavky zdravotných poisťovní aj výdavky pacienta) vydaných humánnych liekov...“. To sa však nestalo.

V súčasnosti preto skúšame získať tieto údaje aj od samotných zdravotných poisťovní. Je to ale komplikovanejší proces, keďže musíme jednať s tromi subjektmi a súčasne musí dôjsť k integrácii ich rôznych databáz.

Reálne preto hrozí, že sa verejnosť o výške úhrad za jednotlivé lieky nedozvie a že prinajmenšom súkromný a mimovládny sektor nedokáže presnejšie identifikovať zdroje neefektívností v liekovej politike a tým ani nedokáže vytvoriť účinný tlak na zníženie plytvania pri úhradách za lieky.

Peter Goliaš
Riaditeľ mimovládnej neziskovej organizácie Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO, ktorej cieľom je podporovať demokraciu, trhovú súťaž a reformy prospešné pre spoločnosť. Je autorom desiatok analýz a článkov o reformách dôchodkového systému, daní, trhu práce, zdravotníctva a školstva na Slovensku. V inštitúte pracuje od roku 2002, predtým pôsobil ako ekonomický redaktor denníka Pravda a tlačovej agentúry SITA. Popri práci pre INEKO pôsobil aj ako externý poradca ministrov školstva, financií, práce a sociálnych vecí. Externe pôsobí dlhoročne ako člen Strategickej rady Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), riadiaceho výboru Klubu ekonomických analytikov (KEA) a Steering Committee Free Enterprise & Democracy Network (FEDN). Je absolventom Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora