Slováci majú väčšinu majetku v bankách, ročne strácajú stovky eur. Ako nechať zarábať peniaze?

Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 percent svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o viac ako 39 miliárd eur, ktoré každoročne okresáva inflácia. Takto sa pripravujú o stovky eur.

Podľa údajov Eurostatu zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Súvisí to s nízkou finančnou gramotnosťou. Celkovo sú však Európania vrátane Slovákov konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom. Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív.

Akcie predstavujú len do jedného percenta hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 percent a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností.

Finančná kríza nás urobila opatrnejšími

Tento trend držania finančných aktív v bankách sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla finančná kríza v roku 2008, kedy ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov. Aktuálna situácia na trhoch pritom ponúka zaujímavé možnosti. Akciové trhy rástli v ostatnom období rekordným tempom. Ak investujete dlhodobo, ani aktuálne výkyvy vás trápiť nemusia.

Investovanie je v západných krajinách bežnou súčasťou života rodiny. V deviatich členských štátoch EÚ sú hlavným finančným majetkom domácností akcie a podiely v investičných fondoch. Estónsko jediným členským štátom, kde predstavujú viac ako 56,7 percenta celkových finančných aktív držaných domácnosťami. Investovanie do akcií a investičných fondov je oveľa nižšie v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavuje 12,7  až 14 percent aktív domácností.  Stále však podstatne viac ako u nás.

Ako nechať peniaze zarábať

Ako prvé pri investovaní je potrebné si určiť, na čo chceme peniaze použiť. Či chceme vytvoriť dlhodobú rezervu alebo napríklad alternatívny príjem. Či myslíme na svoj dôchodok Alebo budúcnosť svojich detí. Ešte pred samotným investovaním si musíme uvedomiť, že budúci investor musí mať vytvorený tzv. rezervný fond na vykrytie neočakávaných výdavkov.  

Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, ale prinášajú aj vyššie zisky ako investície s nižším rizikom.  Mnohí Slováci však ukladajú peniaze na sporiaci účet. V tomto prípade nemožno očakávať pravidelný príjem, ako by to mohlo byť v prípade fondov obchodovaných na burze, ktoré zahŕňajú akcie, dlhopisy alebo nehnuteľnosti. Úrokové sadzby sú pri sporiacich účtoch také nízke, že sa väčšinou nevyrovnajú inflácii. Investovanie na tzv. dlhšiu dobu sa realizuje aj vstupom na burzu. Čím dlhšia doba investície, tým predvídateľnejšie môžu byť výsledky.

Nie je pravdou, že na finančných trhoch človek ide do veľkého rizika a väčšinou len prerobí. Vďaka nástrojom s fixným výnosom sa kríza klientov nemusí dotknúť. Tí dostávajú výnosy na polročnej či ročnej báze, a preto nezažívajú stresy, ak trhy padajú rádovo v percentách denne.

Najlepšie je, ak sa investuje na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, spriemeruje. 

Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo, keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už na tom zarábajú.

Zlato ako bezpečný prístav

Zlato slúži ako uchovávateľ hodnôt a v dobách neistoty na trhoch je investičnou kotvou. Mnohí ľudia to využívajú ako ďalšiu formu sporenia na dôchodok či pre svoje deti. Táto investícia je ľahko dostupná takmer pre každého, pretože do zlata môžete investovať už od 25 eur mesačne. Treba si uvedomiť, že hodnota peňazí dnes nie je ničím podložená. Napríklad v časoch zlatého štandardu boli papierové bankovky kryté zlatom alebo v prípade mincí z neho boli priamo vyrobené.

Dnes to tak nie je a dokonca sa postupne upúšťa od fyzickej podoby peňazí a nahrádza sa elektronickou. V prípade problémov môže človek prísť o peniaze i tak, že mu banka jednoducho obmedzí výber. Reálne aktíva tak v ťažkých časoch budú mať vždy nejakú hodnotu, pretože je to niečo skutočné, čo vlastníme. Od poslednej finančnej krízy z roku 2008 až doteraz prinieslo zlato zhodnotenie vo výške zhruba do 10 percent ročne. Ideálne je, ak má investor 10 až 15 percent peňazí uložených v alternatívnych investíciách, kam patrí aj zlato. Je vysoko likvidné, a preto je možné ho veľmi rýchlo a pohodlne speňažiť kdekoľvek vo svete.

Výkup investičného zlata realizuje množstvo spoločností, a tak sa dá ľahko predať na najrôznejších miestach. Ideálne je, ak si investor investičné zlato nakúpi v spoločnosti, ktorá garantuje aj jeho spätný výkup. Vďaka tomu nebude mať ani v budúcnosti žiadne starosti s hľadaním najvýhodnejšieho výkupu.

S vlastníctvom zlata nie sú spojené žiadne veľké náklady, obzvlášť ak sa človek rozhodne investovať do zlatých certifikátov alebo indexových fondov. Pokiaľ chce investovať do fyzického zlata, t. j. do tehličiek alebo mincí, mal by počítať s určitými nákladmi na jeho doručenie a prípadne skladovanie. Avšak vzhľadom na to, že aj malý kúsok zlata má veľkú hodnotu, stačí aj malý domáci trezor.

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora