Miera nezamestnanosti mladých Číňanov vo veku 16 až 24 rokov dosiahla v júni 2023 historické maximum viac ako 21 percent. Čínsky národný úrad pre štatistiku okamžite zareagoval a zastavil zverejňovanie tohto ukazovateľa.
Vypovedá to o nastavení súčasného vedenia druhej najväčšej ekonomiky sveta. Autokratické režimy sú zvyknuté, že všetko sa správa v súlade s požiadavkami vedenia. Ak je realita v rozpore s očakávaniami, príjmu sa opatrenia. Ak nefungujú, upraví sa interpretácia reality. Ak sa situácia ďalej zhoršuje, realita sa prekryje.
V demokratických krajinách slúži štatistický úrad na to, aby odborníci mohli nezávisle vyhodnocovať dáta a diskutovať o aktuálnych trendoch. V Číne štatistiky slúžia Komunistickej strane. Príkaz zahmliť objem a zloženie oficiálneho HDP či zastaviť zverejňovanie štatistík, ktoré vrhajú zlé svetlo na vedenie krajiny, má prednosť pred profesionálnou analýzou.
To však neznamená, že by Číne nezáležalo na zamestnanosti mladých. Naopak, prijala mix opatrení vrátane povolenia pouličného predaja či zvýšenia náborov do štátnej a komunálnej služby. Keďže sa však teraz dáta prestali zverejňovať, oficiálne z dôvodu nízkej kvality dát, je ťažké zhodnotiť, či tieto opatrenia fungujú.
Filtrované informácie z ekonomiky
Peking zvolil nový spôsob, ako bojovať proti slabej ekonomike. Snaží sa ovládnuť verejnú debatu a presvedčiť obyvateľstvo, že ekonomická obnova je na dosah. Aby verejnosť nerušili negatívne správy, okrem štatistiky nezamestnanosti mladých zastavili aj zverejňovanie dát o nákupoch pôdy zo strany developerov.
Predtým, ako sa tak stalo, ukázali čísla medziročný prepad o 50 percent. Kedysi kľúčový biznis, ktorý bol generátorom bohatstva v municipalitách, sa zrútil. Realitná kríza je oveľa horšia, než vláda očakávala, a ako sa vyvíja teraz, je ťažké povedať, pretože dáta nie sú. Podľa dostupných čísel sa príjmy lokálnych vlád v minulom roku prepadli o 23 percent.
V minulosti Peking hrdo zverejňoval objem svojich devízových rezerv. Tie zverejňuje aj naďalej, ale od roku 2017 sú neuveriteľne stabilné. Čínska ekonomika napriek spomaleniu naďalej produkuje prebytok zahraničného obchodu – za prvých osem mesiacov roka išlo o 608 miliárd dolárov – čo znamená, že devízové rezervy by mali stúpať.
„Polovica skutočných devízových rezerv je pravdepodobne ukrytá a objavuje sa v súvahách komerčných a štátnych bánk. Tie ich využívajú na intervencie na devízovom trhu, čo vysvetľuje, prečo je čínska mena stabilná napriek turbulenciám v ekonomike,“ tvrdí Brad Setser, bývalý predstaviteľ amerického ministerstva financií.
Najnovším opatrením Pekingu je zastavenie zverejňovania údajov o toku kapitálu. Dlhé roky sa kapitál do Číny prilieval, keďže investori chceli participovať na obrovskom vnútornom trhu a silnom raste ekonomiky Ríše stredu. V apríli sa však tento trend otočil. Z kapitálového trhu v hodnote 8,3 bilióna dolárov sa začal odliv. Investori stiahli z krajiny viac kapitálu, než tam pritieklo, a to aj napriek tomu, že štátne fondy nakúpili akcie za 66 miliárd dolárov.
Peking inštruoval burzu, aby prestala zverejňovať mesačné dáta o ich tokoch. Investori tak môžu sledovať už len kvartálne údaje centrálnej banky, ktoré zverejňuje s veľkým časovým oneskorením. Neoficiálne informácie naznačujú, že kapitál z krajiny uteká rekordným tempom.
Ťažko povedať, aké informácie sa dostávajú k prezidentovi Si Ťin-pchingovi. V lepšom prípade má kompletné informácie, ktoré neprenikajú na verejnosť. V horšom prípade sú informácie filtrované, pretože podriadení sa obávajú byť poslami zlých správ. Podobný trend je viditeľný aj v municipalitách. Tí, ktorí chcú urobiť kariéru, zahmlievajú problémy a nadhodnocujú výkonnosť lokálnej ekonomiky.
Čína si na tento rok stanovila cieľ rastu HDP na úrovni päť percent. Od leta bol rast ekonomiky výrazne slabší. V septembri Peking reagoval monetárnymi stimulmi v podobe zníženia úrokov a v októbri naznačil balík fiškálnych stimulov, ktoré sa budú týkať roku 2025.
Na veľké stimuly zabudnite
Prezident Si Ťin-pching však odmieta rozsiahle stimulačné balíky, porovnateľné s tými, ktoré Čína prijala v minulosti. Tvrdí, že ide o mrhanie prostriedkami a odmeňovanie lenivých. V tom môže mať pravdu, ale otázkou zostáva, aký má plán pre ekonomiku.
Čína totiž nečelí len cyklickému nedostatku dôvery, ale aj hlbokým štrukturálnym problémom. V posledných rokoch zvrátila trend čiastočnej liberalizácie ekonomiky, s cieľom reštrukturalizovať ju okolo nových odvetví, ako sú obnoviteľné zdroje energie či elektromobilita. Týmto sektorom sa dnes darí, najmä vďaka štedrým vládnym dotáciám, ale nie sú dostatočne silné na to, aby vyvážili kolaps realitného sektora, veľkú nezamestnanosť mladých a klesajúce mzdy.
Čínska ekonomika je krehká, a hoci dôkazy o tom rastú, sú ukrývané. Nervozita sa zvyšuje a ekonomické subjekty, vrátane vlády, tápajú v hmle neistoty. Nedostatok kvalitných informácií situáciu len zhoršuje. Toto nie je len chladnúca ekonomika, ale ekonomika, ktorá trpí sklerózou.
Čína chcela svetu ukázať, že nedemokratický a neliberálny systém môže byť efektívnejší ako liberálna demokracia. Situácia však smeruje k tomu, že sa ukáže, že autokracia nie je len neliberálna, ale aj neefektívna. Lídri krajiny o tom v lepšom prípade vedia a snažia sa to zvrátiť. V horšom prípade sa k nim tieto informácie ešte nedostali.
