Škandál prokuratúry a otázka trojitého agenta Makóa

O tejto dohode vypovedal Zoroslav Kollár pri svojom výsluchu v kauze Pčolinský. Informáciu mal dostať od samotného Makóa.   

„Bez úcty k médiám nemôžeme hovoriť o vyspelej spoločnosti,“ uviedol premiér Eduard Heger pár dní po ignorácii našich otázok pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Kultúra úcty voči novinárom a médiám je vraj znakom slobody tlače. „Iba vyspelá spoločnosť dokáže niesť pálčivé alebo kritické otázky s rešpektom a nadhľadom,“ dodal premiér.

Jeho odpoveď na našu pálčivú otázku je pritom dôležitá pre pochopenie roly, akú počas inkriminovaného leta 2020 zohrával kriminálnik Ľudovít Makó. Makó je totiž dôležitý kajúcnik, ktorý spolu s Borisom Beňom okrem iného usvedčujú bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského za to, že vzal úplatok od stíhaného podnikateľa Zoroslava Kollára. Mal mu údajne pomôcť zastaviť jeho sledovanie.

Ide o dôležité súvislosti, na ktoré máme právo poznať odpoveď.

V čase, keď mal Makó dostať úplatok od Zoroslava Kollára, ktorého polovica mala podľa jeho svedectva skončiť u Vladimíra Pčolinského, pracoval Makó pre Roberta Fica, stíhaného Zoroslava Kollára a zrejme aj ako agent SIS.

Bol teda „trojitým agentom“ s ťažko definovateľnými záujmami.  

Predstava, aké záujmy môže mať takýto človek a aké hry môže hrať v pozadí, je práca pre tú najbujnejšiu fantáziu. A hoci sú Makóove výpovede a svedectvá o zločinoch bývalej vlády veľmi dôležité pre usvedčenie mnohých zločincov, len veľmi ťažko sa dá považovať za svätý mlynček pravdovravnosti, za akého nám ho predstavuje prokuratúra.   

Náš text preto nechce spochybňovať Ľudovíta Makóa ako dôležitého svedka rozsiahlych korupčných prípadov, mnohé z nich sa možno podarí dotiahnuť do spravodlivého konca aj vďaka nemu. Avšak vyšetrovanie a dokazovanie, ktoré je postavené na jeho automatickej dôveryhodnosti, stojí na vratkých základoch.  

Makó totiž s políciou spolupracuje predovšetkým kvôli sebe a výhodám, ktoré tým získal. Ak sa od neho vyšetrovatelia stanú závislými, Makó so svojím charakterom veľkého hráča na všetky strany – podľa toho, ktorá mu práve vyhovuje – ich môže ľahko ovládať.

Makóova minulosť nabáda k ostražitosti, aby sme jeho svedectvá brali vážne len vtedy, ak sa ich podarí preukázať aj nezávislými dôkazmi. Makó môže vypovedať pravdu, ale nemusí vždy vypovedať celú pravdu. Jeho výpoveď môže byť zahmlená aj vlastnými záujmami.

Trojitý agent