Na trhu s ropou vznikla pozoruhodná situácia. Trhoví participanti ignorujú povestného slona v miestnosti a tvária sa, že tam nie je. Kto je tým slonom? Bývalá dvojka OPECu v disciplíne produkcie ropy, Irán.

Kto sleduje dianie na trhu s ropou, pamätá si, akú reakciu spustilo opätovné uvalenie sankcií na Irán v roku 2018. Vplyv na trh bol nakoniec menší, než sa očakávalo. Počas prechodného obdobia platili výnimky, časť produkcie bola nahradená inými producentmi v OPEC a koncom roka 2018 mal nakoniec trh s ropou úplne iné problémy.

Na Čínu sa spoliehať nemusí

Kým v lete 2018 boli ceny ropy na 4-ročných maximách a očakával sa rast až k úrovni 100 dolárov za barel (Brent dosiahol maximum necelých 87 dolárov za barel), kvôli oslabeniu dopytu a zrušeniu dohody o obmedzení produkcie z roku 2016 (pretože práve sankcie na Irán mohli spôsobiť nedostatok ropy na trhu) sa cena prepadla až na úroveň 50 dolárov za barel.

Vo Washingtone sa medzitým vystriedala administratíva a začalo sa rokovať o možnom zmiernení sankcií na Irán, samozrejme, ak sa uzatvorí dohoda o jadrovom programe.

Rokovania sa počas posledných mesiacov významne posunuli a hovorí sa o skorej dohode. Irán by sa tak už nemusel spoliehať len na Čínu (tá má aj tak plné zásobníky) a mohol by svoju produkciu vrátiť na trh.

Po júnových voľbách a nástupe nového prezidenta (Ebrahim Raisi) však prevládol názor, že dohoda sa nemusí dosiahnuť tak skoro, pretože nová hlava štátu je menej zmierlivá ako predchádzajúci prezident.

Tento názor však preceňuje výtlak nového obyvateľa palácového komplexu Sadabaat (ktorý sa tak či onak ujme moci až v auguste). Všetci seriózni politici Iránskej islamskej republiky hlboko si ctia koncept Velájat-e fakíh, čo znamená, že všetka politická a náboženská autorita je zverená šiítskemu kléru, ktorý robí všetky dôležité rozhodnutia krajiny – ak ich odsúhlasil najvyšší vodca Alí Chameneí.

Potom tu máme ešte aj parlament, ktorému sú zverené skôr druhoradé záležitosti – aj to po schválení Rady strážcov (Guardian Council), čo je 12-členný orgán, ktorého zloženie ovplyvňuje z jednej polovice najvyšší vodca a z druhej polovice šéf súdnictva, ktorého vyberá najvyšší vodca. Skrátka, vodca to má pod palcom a čo si myslí, to je rozdodujúce. A čo si myslí o rokovaniach o jadrovom programe?

Čerstvý vzduch a dohoda s Američanmi

Zastáva názor, že ekonomika krajiny sa potrebuje nadýchnuť. Čerstvý vzduch by mala priniesť práve nová dohoda s USA. Devízové rezervy krajiny sa za tri roky prepadli o 90 percent, zlaté rezervy nie sú dostatočné. Vplyv Iránu klesá, pretože bojovníci v Jemene, Libanone či Sýrii chcú zlato alebo doláre. Irán má však prostriedky možno na tri mesiace a mohol by skončiť s hanbou.

Kapitál totiž uniká s krajiny – do Turecka, Malajzie, Dubaja či Španielska. Mesačne sa vytratí viac ako 4 mld. USD. A práve z toho dôvodu sa napraví chyba, ktorá nastala pri podpisovaní pôvodnej dohody. Vtedajší prezident USA Barrack Obama podľahol tlaku Francúzska a Nemecka, aby sa z dohody vyňal zákaz vývoja ďalekonosných rakiet, ktoré by mohli zasiahnuť Európu ale aj USA.

Táto otázka bola pre Irán veľmi citlivá a preto sa rokovania nakoniec sústredili hlavne na jadrový program. Ďalekonosné rakety chcel do dohody pridať prezident Donald Trump a keď neuspel, od dohody odstúpil. Vzhľadom na ekonomický tlak je však teraz Teherán pripravený na takúto dohodu prikývnuť.

Vznikol síce šum, že do dohody by sa nemali zakomponovať rakety s regionálnym doletom, ale to pre USA v skutočnosti nie je dôležité. Rakety s krátkym doletom môžu doletieť len do Saudskej Arábie a tá si aspoň objedná protiraketový systém z USA. Takže sa zdá, že sa ladia posledné detaily pred podpisom dohody. Čo je však nové v iránskom energetickom sektore?

Všetky tankery sú plné

Tam je veľmi rušno. Opravuje sa infraštruktúra a chystá sa zvýšenie produkcie ropy aj exportu. Irán bude potrebovať veľmi veľa peňazí a podľa toho si aj nachystal surovinu. Ak by sa mal vrátiť v plnej sile, jeho produkcia by mala vzrásť zo súčasných 2,4 milióna barelov na 3,8 milióna.

Denný export pred zavedením sankcií dosahoval 2,9 milióna barelov, v súčasnosti predstavuje približne 0,6 milióna barelov. Návrh dohody počíta s navýšením exportu na 1,5 milióna do konca roka 2021. Nie je však úplne isté, či sa Irán chystá na pozvoľné zvýšenie exportu.

Jeho flotila pozostáva zo 40 tankerov. 29 z nich sú plavidlá triedy VLCC, z ktorých každé pojme 2 milióny barelov ropy. Zvyšných 11 patrí do kategórie Suezmax, do každého sa zmestí 1 milión barelov ropy. Podľa odhadov Citigroup a E.A. Gipson Shipbrokers Ltd sú všetky (alebo takmer všetky) tankery plné.

Na vode je 65 – 69 miliónov barelov ropy a ďalších 54 je v nádržiach na pevnine. Tie sú pravdepodobne takmer plné, pretože keď boli na podobných úrovniach počas pandémie, Irán musel obmedziť produkciu, pretože už ropu nemal kam dávať.

Tlak na kartel OPEC stúpa

Tankery sú nachystané a do pár týždňov sa dostanú k zákazníkom. Obnova dôvery v Irán pravdepodobne potrvá mesiace. Otázne je, koľko potrvá dôvera v rast cien ropy, ktoré sú v súčasnosti opäť na úrovniach, kde boli v roku 2018. Aj vtedy, aj teraz sa očakáva, že pôjdu vyššie.

Aj vtedy, aj teraz mal kartel OPEC dohodu o obmedzení produkcie. Vtedy sa nakoniec prúd ropy na trh stretol s poklesom dopytu a cena skolabovala. Teraz je situácia podobná – na kartel existuje čoraz väčší tlak, aby produkciu zvýšil, pretože ceny sú vysoko. A do toho tu máme stále tlejúcu pandémiu, pričom variant delta pravdepodobne spustí novú vlnu reštrikcií na prelome leta a jesene.

V Ázii je to už reálny problém a dopyt po palivách klesá. Iránske zásobníky ropy sú naplnené po okraj v čase finalizovania dohody o obmedzení sankcií môžu spôsobiť, že ignorovaný slon v miestnosti sa môže veľmi rýchlo zmeniť na slona v porceláne. Irán sa dlhé roky musel prizerať, ako kolegovia z kartelu participujú na silnej obnove trhu s ropou (ktorej, samozrejme, výrazne dopomohli obmedzením svojej produkcie).

Na Teherán sa dohoda o obmedzení nevzťahuje a preto mu nikto nemôže brániť, aby svoju ropu pustil na trh. Zvyšok kartelu bude mať len zlé možnosti – ešte viac obmedziť produkciu, alebo akceptovať nižšie ceny ropy. Iránu to môže byť srdečne jedno, pretože tak či onak bude v lepšej situácii ako počas posledných rokov. Informácie pochádzajú z webových stránok: bloomberg.com, reuters.com, oilprice.com, spglobal.com. Hlavný obrázok: themaritimepost.com

Tomáš Mikulík
Tomáš Mikulík sa od doštudovania ekonomickej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici výhradne venuje analytickej činnosti v obore financií a kapitálových trhov. V období rokov 2011 až 2016 pôsobil ako analytik u brokera, neskôr ako analytik fondu a následne ako dealer štátnej banky. Od roku 2013 významne prispieva k formovaniu ropnej stratégie, ktorá sa stala finálnou investičnou stratégiou fondu HarBull Oil Fund. Jeho úlohou je kontinuálne anatomizovanie ekonomických dát ako aj dát finančného a ropného trhu, ktoré sú pre fungovanie fondu kľúčové.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora