Stratégia zadržiavania produkcie ropy Saudskou Arábiou doteraz fungovala a cena ropy (Brent) sa pomerne rýchlo dostala od úrovne 50 dolárov za barel až tesne nad 70 USD. Popritom posledný marcový summit ukázal, že s rastúcou cenou paradoxne utíchli hlasy, ktoré predtým žiadali zvyšovať produkciu ropy podľa pôvodného plánu. Kým väčšina trhových participantov sa radila, o koľko asi pôjde produkcia ROPECu nahor, kartel sa jednotne rozhodol ponechať produkciu nezmenenú, čo spôsobilo ďalšiu vlnu rastu ceny ropy. Dalo by sa takto postupovať ďalej a využívať obnovujúci sa dopyt ako páku na ceny ropy prostredníctvom produkcie držanej umelo nízko?
Poctivá úvaha vedie k výsledku, že v dlhodobom horizonte by táto hra nefungovala, pretože rastúce ceny ropy by na trh postupne priviedli ropu od producentov mimo ROPECu. Lenže fígeľ je práve v slove „postupne“. Kanada, USA ani Brazília nemajú veľké voľné produkčné kapacity a pozorne rátajú každý dolár, či ho skutočne investujú do rozširovania produkcie. Po veľmi divokej jazde na trhu s ropou sú všetci producenti veľmi opatrní. Ak sa aj rozhodnú, že produkciu rozšíria, výsledok sa dostaví až o mesiace či kvartály neskôr. Jediný, kto teraz môže diktovať podmienky, je kartel ROPEC. Len toto zoskupenie má voľné produkčné kapacity, ktoré môže veľmi rýchlo zapnúť, ak by chcelo.
Saudská Arábia ako by volala po starých poriadkoch
Pri veľmi jednoduchom scenári, že ROPEC sa rozhodne produkciu nezvýšiť a ponechá ju takto do konca roka, by to, samozrejme, znamenalo ropný šok. Podľa EIA (International Energy Agency so sídlom v Paríži) vzrastie tento rok dopyt po rope o 3,2 milióna barelov ropy denne (medziročne k decembru 2021). Vzhľadom na to, že trh s ropou je aktuálne vybalansovaný, znamenalo by to takmer určite pokles zásob suroviny a rast jej ceny. Tento dopyt by aspoň čiastočne saturovali veľkí producenti mimo ROPEC. Kanada už veľmi nie, pretože tá síce rýchlo obnovila svoju produkciu a je na nových maximách, ale ďalší silný rast sa pre rok 2021 zatiaľ neočakáva. Na druhej strane USA a Brazília by mali tento rok spolu pridať 2 milióny barelov ropy denne. To je ale stále málo.
Skúsme si ale predstaviť scenár, že členovia kartelu, ktorí nie sú členmi OPECu (teda Mexiko, Azerbajdžan, Kazachstan, Rusko, Omán, Malajzia, Ekvádor), začnú mať plné zuby nekonečného čakania na neustále odsúvané plánované zvýšenie produkcie a rozhodnú sa kartel opustiť.
Vychádzame z predpokladu, že by zvýšili produkciu na úrovne, kde bola v októbri 2016, teda pred prvým koordinovaným znížením produkcie. V prípade Ruska máme informácie o produkčnej kapacite, u zvyšných maličkých producentov býva pravidlo, že produkčná kapacita sa využíva takmer na maximum, a preto je predpoklad, že sa tam pred dohodou o znížení produkcie aj pohybovali.
U krajín, ktoré sa k dohode pripojili až v apríli 2020, berieme ako referenčnú produkciu za december 2019. Tieto krajiny majú k februáru 2021 rezervnú kapacitu 2,78 milióna barelov ropy denne, z toho Rusko 1,66 milióna. Tieto krajiny by tak v spolupráci s USA a Brazíliou vedeli uspokojiť rastúci dopyt po rope počas tohto roka (vyhliadky na rok 2022 si nechajme na neskôr, i tento rok je zatiaľ síce nádejný, ale ešte nie úplne istý vzhľadom na nové uzávierky v ekonomike v Európe).
Zásoby ropy sa čoskoro začnú zväčšovať. Ďalší rast cien ropy je krehký
Saudi možno na pol plynu
Ak by však Saudská Arábia skutočne chcela ísť na hranu a našla by si zdôvodnenie, prečo je nevyhnutné znižovať produkciu (Rijád v poslednom čase rád využíva mimoriadne dobrovoľné škrty) a sledovala by cieľ obetovania vlastnej produkcie na oltár vyšších cien ropy, mohla by trh utesniť. Nemusela byť urobiť ani veľké škrty, pretože ako sme vypočítali, je možné na trh dodať 4,78 milióna barelov ropy denne naviac, pričom dopyt má rásť o 3 milióny barelov ropy denne. Rijád by teda mohol prijať ďalší „dobrovoľný“ škrt vo výške 1,8 milióna barelov ropy denne a znížiť produkciu na 6,4 milióna barelov ropy denne. Síce by využíval len niečo vyše polovice svojej produkčnej kapacity a produkciu by mal nižšiu o 30 percent oproti minulému roku, ale zase ceny sú o polovicu vyššie než v minulom roku, takže ekonomický nezmysel by to nebol.
Existuje teda sila, ktorá by dokázala zvrátiť túto hru na udržiavanie vyšších cien ropy? To, samozrejme, závisí od toho, o koľko by bola Saudská Arábia ochotná znižovať svoju produkciu. Znižovať ju priveľmi by, samozrejme, nedávalo zmysel, pretože postupne by bol pokles produkcie vyšší než nárast ceny, a tým pádom by klesali príjmy do rozpočtu.
Podarí sa Saudskej Arábii udržať vysoké ceny ropy?
Ak dokázal mimoriadne zavedený škrt produkcie vo výške 1 milióna barelov ropy denne (a následné odďaľovanie jeho zrušenia) dostať ceny ropy vyššie o 30 percent (to už aj po započítaní marcového poklesu cien ropy), mohol by to Rijád skúsiť znovu. Ak by to vyšlo, jeho produkcia by bola znížená na 5,4 milióna barelov (teda o 40 percent oproti minulému roku), ale ceny ropy by boli dvojnásobné. Príjmy z ropy by boli ale stále o takmer 20 percent vyššie než minulý rok. Sme síce v rovine špekulácie, ale kto si vedel ešte pred januárovým summitom predstaviť „dobrovoľné škrty“ Saudskej Arábie v čase, keď sa očakávalo skôr postupné narastanie produkcie?
Práve toto prekvapenie spôsobilo rast ceny ropy o desiatky percent, pričom je zjavné, že cena predbehla dopytovo-ponukové fundamenty. Vráťme sa ale k otázke, či existuje v karteli OPEC (samozrejme mimo Saudskej Arábie) dostatočná rezervná kapacita, ktorá by dokázala za predpokladu rebélie proti politike najväčšieho producenta OPEC, nahradiť dobrovoľné znižovanie produkcie Saudskej Arábie?
Existuje. Spojené arabské emiráty majú aktuálne druhú najväčšiu voľnú kapacitu v karteli vo výške 1,4 milióna barelov ropy denne.- rak má niečo vyše 1 milióna, Kuvajt by dokázal dodať 0,8 milióna barelov a Angola 0,5 milióna. Irán tu nespomíname, pretože zatiaľ sa nedá predvídať, ako sa budú vyvíjať sankcie na túto krajinu, ktoré znížili produkciu ropy o 50 percent. Ak by sa Teherán dohodol s Washingtonom, mohol by produkciu zvýšiť až o 1,5 milióna barelov. Tieto krajiny by dokázali zo saudskoarabskej hry na vyššie ceny ropy urobiť ekonomický nezmysel, ktorý by skončil len znižovaním trhového podielu Rijádu, čo by bola neudržateľná stratégia.
- Tomáš Mikulík
- Tomáš Mikulík sa od doštudovania ekonomickej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici výhradne venuje analytickej činnosti v obore financií a kapitálových trhov. V období rokov 2011 až 2016 pôsobil ako analytik u brokera, neskôr ako analytik fondu a následne ako dealer štátnej banky. Od roku 2013 významne prispieva k formovaniu ropnej stratégie, ktorá sa stala finálnou investičnou stratégiou fondu HarBull Oil Fund. Jeho úlohou je kontinuálne anatomizovanie ekonomických dát ako aj dát finančného a ropného trhu, ktoré sú pre fungovanie fondu kľúčové.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
