Dôvodov, prečo sa strana tomuto kroku bránila, bolo niekoľko. Prvým argumentom Richarda Sulíka bolo, že by mala štátna poisťovňa o svoj poistný kmeň prísť prirodzene vďaka trhovej súťaží. Vtedajšou optikou R. Sulíka mali Dôvera a Union podnikať natoľko dobre a efektívne, že by si poistenci VšZP v trhovom prostredí vybrali konkurenčné zdravotné poisťovne a k úbytku poistencov by došlo aj bez rozpredaja VšZP.
Tento argument by mohol byť za istých okolností platný, no to by trh so zdravotným poistením musel fungovať v omnoho voľnejšom režime, kde by poisťovne mali správne motivácie vytvárať poistné produkty, ktoré by na trhu ponúkali. Nutnou podmienkou tohto kroku bolo, aby bol stanovený nárok pacienta (formu a rozsah nároku, pochopiteľne, určuje regulátor).
Navyše, VšZP o svojich poistencov prichádza – i keď pomerne pozvoľným tempom – už viac ako desať rokov, no napriek tomu je stále jednotkou na trhu. Pre poistencov je totiž poukaz poistenca len kartičkou, na základe ktorej im je poskytovaná zdravotná starostlivosť, lieky alebo iné pomôcky. Očakávať preto, že by bez definovania nároku a vytvorenia poistných produktov VšZP klesla razantne, je buď naivné, alebo nepochopením vtedajšieho i súčasného stavu zdravotného poistenia na Slovensku.
Vtedajšej argumentácii Richarda Sulíka sa dalo do istej miery porozumieť. To by však SaS nemohla dovoliť, aby sme počas uplynulých troch rokov selektívne dofinancovali výhradne štátnu VšZP, a to cez opakované navyšovanie základného imania. Dokopy sme VšZP poslali
Treba však pripomenúť, že nebyť SaS, boli by injekcie do imania VšZP ešte o stovky miliónov vyššie. VšZP ale aj poisťovne Dôvera a Union sú tento rok v strate a s najväčšou pravdepodobnosťou v strate i skončia, ak by sa však opakoval hit končiaceho sa volebného obdobia a kormidla by sa chopili politici, ktorí VšZP pozitívne diskriminujú, tak by sme opätovne dofinancovali výhradne štátnu VšZP.
Toto zjavne pochopil i Richard Sulík, predpokladáme, že po skúsenosti z vládnutia s koaličnými partnermi a po oznámení, že tieňovým ministrom zdravotníctva liberálov je Tomáš Szalay.
SASKA vo svojom predfinálnom predvolebnom programe uvádza, že zdravotné poisťovne dnes tvoria oligopol. Hlavnou bariérou vstupu nových zdravotných poisťovní je podľa liberálov nestabilita prostredia a nemožnosť vytvoriť niekoľkoročný biznisplán a odhadnúť návratnosť investície, pričom ďalším problémom je dominantné postavenie VšZP a konflikt záujmov štátu ako vlastníka i regulátora. Pacient ani štát, ako tvrdí SASKA, nemajú spoľahlivé informácie, ktorá poisťovňa zabezpečuje pre pacientov „viac zdravia".“
Riešenie podľa Sasky
Dnes už SASKA mení stanovisko a otvorene hovorí o zámere rozdeliť VšZP na viacero poistných kmeňov, ktoré by boli ponúknuté potenciálnym záujemcom. V programe SASKY sa nachádza konkrétne tento bod: ,,Presadíme rozdelenie VšZP na viac vzájomne súťažiacich samostatných subjektov. V prípade dlhu poisťovne bude toto možné riešiť len návratnou komerčnou pôžičkou alebo privatizáciou.“
Hračka v rukách politikov
Potenciálna realizácia tohto programu samozrejme závisí na dvoch elementárnych premisách. Prvou je prekročenie päťpercentného volebného kvóra a druhou je to, aby sa stala SASKA súčasťou vládnej koalície
Tieto slová potvrdzujú aj stanoviská tých strán, ktoré budú podľa prieskumov z posledných mesiacov rozdávať po voľbách karty. Najlepšie z nich vychádzajú Smer, Progresívne Slovensko a Hlas.
Svoje stanovisko k možnému rozdeleniu kmeňa VšZP a jeho následnému rozpredaju, ktorý by do zdravotníctva mohol priniesť až jednu miliardu eur, redakcii poskytol Vladimír Baláž, ktorý v parlamente už tretie volebné obdobie reprezentuje stranu Smer. ,,Nevyhnutným predpokladom na otvorenie témy je kvalitný hĺbkový audit vo VšZP. Ak by sme sa pozreli na výsledky hospodárenia VšZP, tak obrovský prepad prišiel s týmto vedením, predtým bola VšZP v zisku,“ uvádza sa v stanovisku poslanca Baláža. To, že bola VšZP počas minulého volebného obdobia v lepšej finančnej kondícií je pravda, no zároveň treba dodať, že nie všetky roky boli z hľadiska ziskovosti VšZP také pozitívne ako predovšetkým rok 2018.
Vladimír Baláž ďalej dodáva: ,,Ja osobne mám skôr pri rozdelení a predaji kmeňa VŠZP pocit zmocnenia sa ľahkej koristi a obavu, že zo systému zmiznú aj tie zdroje, ktoré tam ešte sú. Tu je dobré poznať celú históriu vzniku zdravotných poisťovní na Slovensku.“
V poradí momentálne druhá najsilnejšia politická strana Progresívne Slovensko má na privatizáciu VšZP podobný pohľad. Expert PS pre zdravotníctvo Oskar Dvořák sa na margo možného rozdelenia poistného kmeňa VšZP a jeho následného odpredaja vyjadril nasledovne: ,,Privatizáciu štátnej zdravotnej poisťovne nepovažujeme za riešenie, ktoré by nejakým spôsobom vylepšilo náš zdravotný systém. Náš systém si vyžaduje jasne predvídateľné a vynútiteľné pravidlá, ktoré budú rovnako platiť pre všetky zdravotné poisťovne“.
V zhode so Smerom a PS je i strana Hlas, ktorá k identickej otázke, teda k rozdeleniu kmeňa VšZP uviedla: ,,Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo zdravotníctva, musí dostať do čela schopný a nekompromisný krízový manažment, ktorý stav v štátnej poisťovni zastabilizuje, a vyvedie jej hospodárenie z červených čísel. Takýto scenár sa už v minulosti udial a dôsledné plnenie ozdravného plánu dostalo VšZP dokonca do zisku.“
Strana Hlas však zároveň nesúhlasí s dianím, ktoré sa pomaly stáva štandardom, a teda selektívnym dofinancovaním štátnej poisťovne cez opakované navýšenie základného imania. ,,Nesystémové a pravidelné dofinancovanie len jednej štátnej zdravotnej poisťovne nie je, pochopiteľne, správne riešenie a faktom je, že rovnaký scenár sa roky uplatňuje aj pri opakovanom oddlžovaní štátnych nemocníc“, uviedla vo svojom vyjadrení expertka Hlasu pre zdravotníctvo Zuzana Dolinková.
Potenciálna kandidátka na kreslo ministerky zdravotníctva Z. Dolinková zároveň dodala, že ,,okrem nastavenia a plnenia krízového ozdravného plánu vo vzťahu k hospodáreniu VšZP pod vedením skúsených manažérov je preto potrebné konečne otvorene priznať, že zdravotníctvo je roky podfinancované a rozpočet pre zdravotníctvo je nedostatočný, zle prejudikovaný a počíta s úsporami, ktoré nie je reálne možné za žiadnych okolností dosiahnuť.
Riešením vzniknutej situácie týkajúcej sa hospodárenia všetkých zdravotných poisťovní je podľa Z. Dolinkovej zmena systému výberu verejného zdravotného poistenia, v zmysle ktorej bude daná jasná kontrola nad zdrojmi vybraného verejného zdravotného poistenia. Dolinková preferuje, aby sa zo zdravotných poisťovní stali správcovské spoločnosti, ktoré by všetky zdravotné odvody prostredníctvom poisťovní prerozdelili pacientom, pričom by sa z týchto financií nemal tvoriť zisk. Zisk by sa mal podľa Dolinkovej tvoriť len z časti peňazí, ktoré sú určené na určených na správu, teda prevádzkovú činnosť danej zdravotnej poisťovne.
