Vysoká inflácia aktuálne trápi celý svet. Rekordérom (ak nepočítame zlyhané štáty ako Venezuela) je aktuálne Rusko, kde sankcie západného sveta vyvolali rýchly nárast inflácie. Konkrétne ruský štatistický úrad reportoval za apríl infláciu vo výške 17,83 percent. Je to najvyšší rast cien za posledných vyše dvadsať rokov.
Najvyšší rast cien od 1999
Inflácia narástla okamžite v reakcii na zdražovanie tovarov v dôsledku sankcií po spustení vojny Ruska proti Ukrajine. V marci medziročná inflácia v Rusku dosiahla 16,69 percenta, v apríli sa ešte mierne zvýšila. Pri pohľade na medzimesačný rast spotrebiteľských cien ide o najvyššie tempo rastu cien od januára 1999. Medzimesačne v marci inflácia vyskočila o 7,61 percenta, a apríli sa nárast spomalil len na 1,56 percenta.
Centrálna banka sa snažila infláciu krotiť, aktuálne v snahe poľavuje
Táto úroveň inflácie je logicky výrazne nad 4 percentá cieľom tamojšej centrálnej banky. Ruská centrálna banka pár dní po invázii ruských vojsk na Ukrajinu viac ako dvojnásobne zdvihla základnú úrokovú sadzbu z 9,5 na 20 percent. Týmto „zatiahnutím ručnej brzdy“ sa snažila obmedziť inflačné tlaky a zároveň podporiť kurz rubľa. Rubeľ v marci spadol na historické dno po uvalení série sankcií zo strany západného sveta. Centrálna banka Ruskej federácie očakáva, že inflácia sa bude v tomto roku držať v rozpätí 18 až 23 percent. Keďže počíta s touto úrovňou cenového rastu, banka znížila centrálnu sadzbu z 20 na 14 percent, aby podporila ruskú ekonomiku.
Rubeľ sa prepadol a následne umelo zastabilizoval
Rubeľ sa z prepadu po prepuknutí vojny celkom rýchlo spamätal. Podľa údajov Európskej centrálnej banky bol kurz k 1. marcu 2022 na úrovni 117,2 rubľov za euro, čiže o takmer 67 percent nižšie ako v čase pred vojnou. Aktuálne je však rubeľ voči euru na päťročných maximách. Faktorov tohto pohybu je viac. Ruskí spotrebitelia zvýšili výdavky v rubľoch a začali kupovať základné potraviny v obavách z pokračovania rastu cien a ich nedostatku.
Dopyt po cudzích menách zase klesol v dôsledku zásahov do bankového systému, ktorým sa obmedzili cezhraničné transakcie. Plus dovoz tovarov z cudziny sa takisto prepadol. Ruský štát takisto núti exportné firmy svoje príjmy v cudzej mene povinne predávať centrálnej banke. Nehovoriac o tom, že trh obchodovania s rubľom je umelo udržiavaný a regulovaný, aby mene nehrozil pád na reálne úrovne, ktoré sú výrazne slabšie ako súčasný, umelý kurz.
Primárnym cieľom sankcií je znížiť príjmy Ruska a jeho schopnosť financovať nákladnú vojnu na Ukrajine. To sa zatiaľ kvôli odberu plynu a ropy z Ruska – čo sú s odstupom dva najvýznamnejšie príjmové zdroje Ruska – nedarí. Najbližšou je hrozba umelého, resp. nestáleho kurzu rubľa voči euru a doláru pri nákupe surovín. V tomto smere sa, zdá sa, črtajú riešenia, aby odber surovín zatiaľ pokračoval. To okrem iného znamená, že Európa a svet sa budú koncentrovať na znižovanie nakupovaného objemu surovín z Ruska, čo však nebude okamžite. Investorom v tejto situácii nezostáva nič iné, než počkať, aký bude ďalší vývoj situácie.
- Olívia Lacenová
Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
