Ruskú armádu bude manažovať ekonóm. Centrálne plánovanie vojenského komplexu sa stalo nutnosťou

Opätovne zvolený ruský prezident Vladimir Putin zavelil na najväčšiu obmenu v radoch ministerstva obrany za posledných 15 rokov. Na prvý pohľad ide o zvláštny ťah, keďže ruskej armáde sa v poslednej dobe na Ukrajine darí. A rovnako sa na prvý pohľad darí aj ruskej ekonomike. Tá posledné kvartály rastie tempom okolo päť percent ročne, podobne rýchlo ako ekonomika čínska.

Sú krajiny, ktoré excelujú v raste HDP. Doteraz to bola najmä Čína. Aj keď rast HDP je typicky považovaný za kľúčový ekonomický parameter, má svoje slabé miesta. Čína by o nich vedela rozprávať. Pred niekoľkými dňami na ne upozornil v podcaste Odd Lots Bloombergu bývalý hedžový manažér Hugh Hendry.

Ako príklad opísal dve mestá, kde most skráti čas transportu medzi nimi, čo vytvorí finančnú a časovú úsporu. Ak ide o bohaté americké mestá, hodnota investície dosiahne pozitívnu čistú časovú hodnotu, ktorú vytvorí pozitívny cashflow z projektu.

Na druhej strane, keď rovnaký most spája dve chudobné čínske mestá, ekonomický benefit mosta je minimálny. Úspora, ktorá z mosta vznikne, je taká malá, že čistá časová hodnota investície sa stane zápornou. Štát síce postavil most a zvýšil tak HDP, ale peniaze investoval nerozumne a po projekte mu ostane vysoký dlh, ktorý investícia nedokáže splatiť. Cashflow bude negatívny.

Podobný princíp platí aj pre ruskú ekonomiku. Vojensko-priemyselný komplex roztočil rast ruského HDP, no výroba zbraní neprináša rast bohatstva. Naopak, krajina vyrába čoraz viac statkov, ktoré majú minimálnu životnosť. Po krátkom čase sa zničia a v ničom nepodporia budúcu tvorbu kapitálu a následný rast ekonomiky.

Naopak, tým, že zbrojárske závody pracujú na tri zmeny, z domácej ekonomiky odsávajú zamestnancov. Ďalší musia narukovať do armády, a tak menej ľudí pracuje na skutočnom raste ekonomiky. Produkcia je obmedzená, no dopyt ostáva vysoký. Inflácia preto rastie a momentálne dosahuje úroveň takmer osem percent.

Na rozdiel od inflácie na Západe, ruská inflácia nie je krátkodobá, keďže ju podporujú masívne štátne výdavky. Rusko dáva aktuálne na zbrojenie 6,6 percent HDP, čo predstavuje sumu viac ako sto miliárd dolárov. „Táto situácia si vyžaduje špeciálnu pozornosť,“ vysvetľoval zmeny na poste ministra obrany hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ešte pred rokom bola inflácia v Rusku iba tesne nad dvomi percentami.

Vojna na Ukrajine je omnoho dlhšia, ako ktokoľvek v Kremli pred dvoma rokmi plánoval. Jej manažment preto musí prejsť zásadnou zmenou. A to je dôvod, prečo ruský prezident vymenil verného, no nie príliš zdatného ministra obrany Sergeja Šojgua za ekonóma, ktorý v armáde nestrávil ani deň.

Novým ministrom obrany sa stal Andrej Belousov, tajomník premiéra a dlhoročný ekonomický poradca Vladimira Putina. Dôvodov je viacero.