Bývalý sovietsky zväz mal svojho času najlepších šachistov sveta. Od roku 1948 dokázal nepretržite až do roku 1970 ovládať šachové turnaje, či už olympijské alebo európske majstrovstvá. V dnešnom rebríčku desiatich najlepších šachistov sveta sú štyria z regiónu bývalého sovietskeho zväzu, z toho dvaja priamo z Ruska.
Ak Rusko rozohrá geopolitickú operáciu, svet ju zvykne hodnotiť optikou premyslenej šachovej partie a prípadné ruské úspechy hodnotí ako výsledok dobrej stratégie a bystrého umu. To môže aj nemusí byť pravda. Ako raz povedal jeden ruský podnikateľ svojmu právnikovi: „Ak ste zo Západu, myslíte si, že s Ruskom hráte šach. Nemôžete však vyhrať, pretože nehrá podľa pravidiel“.
Vojna na Ukrajine sa začala ako špeciálna trojdňová vojenská operácia, ale trvá už tri roky. Čo sa začalo ako premyslená šachová partia, sa v čase rokovaní o konci tejto vojny definitívne zmenilo na partiu pokru. Tam je dôležité nie len to, aké má hráč karty, ale aj to, ako s nimi hrá a či dokáže svojho súpera oblafnúť. Psychika je kľúčová.
Na jednej strane stola sedí hráč, ktorý sľúbil voličom ukončiť vojnu do 24 hodín, čo sa neskôr zmenilo na 100 dní. Nemá nijaký plán - je rovnako pravdepodobné že ukončí vojenskú pomoc Ukrajine ako aj to, že jej vráti jadrové zbrane, aby definitívne odstrašila Rusko aj bez svojho členstva v NATO.
Tento hráč je však netrpezlivý, chce hlavne ukončiť konflikt - sústredí sa na dnešný efekt a dôsledky do budúcnosti príliš nezvažuje. Druhý hráč vidí situáciu len ako jednu z etáp dlhodobejšieho súboja. Je o niečo trpezlivejší a kalkuluje s tým, že má o niečo viac času. Hrá silného a sebavedomého, hoci jeho karty zďaleka nie sú také silné ako by chcel, aby si jeho súperi mysleli.
Hoci sa Moskva z pozície silnejšieho tvári, že vojnu vyhráva, v skutočnosti je pomer vynaložených nákladov a dosiahnutých výsledkov tristný. Ešte v apríli 2022, keď sa museli ruské vojská stiahnuť zo severu Ukrajiny po neúspešnom útoku na Kyjev, okupovalo Rusko 19,6 percenta ukrajinského územia a stratilo 20-tisíc vojakov. O takmer tri roky neskôr Rusko ovláda 19,2 percenta Ukrajiny a straty sa vyšplhali na 800-tisíc vojakov.
Straty na technike sú veľké. Rusko disponovalo zásobou tankov z čias sovietskej éry, ktorú budovalo po celé dekády a na vrchole počítala 7 300 kusov. Pre porovnanie, USA má 5 500 a Čína takmer 5 000 tankov. Rusko stratilo polovicu svojej celej zásoby tankov, pričom to neznamená, že ich má tisíce. Pomerne rýchlo dokáže spojazdniť len 500.
Do konca apríla sa krajine pravdepodobne minú zásoby T-80. To je hlavný bojový tank ruskej armády vyvinutý v 60. a 70. rokoch minulého storočia, poháňaný je plynovou turbínou, vďaka čomu je rýchlejší ako iné tanky. Posledný bol vyrobený v roku 2001.
Rusko stratilo minulý rok dvakrát toľko raketových systémov, ako počas predchádzajúcich dvoch rokov dohromady. Z frontu prichádzajú obrázky, ako Rusi využívajú osly na prepravu munície a na front chodia v dodávkach, motorkách, čo dokonca pešo.
Najímanie vojakov je čoraz drahšie, pretože ľudí bol nedostatok už pred vojnou, teraz je to ešte hrošie. Vyhlásenie generálnej mobilizácie je politicky riskantné.
Ekonomika Ruska prekvapivo dobre zvládla prvé roky sankcií. Vďaka profesionalite centrálnej banky, vysokým cenám komodít a tiež tomu, že Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku. To krátkodobo zdvihlo životnú úroveň a platy, ale čím ďalej, tým viac je jasné, že ekonomika naráža na svoje kapacitné možnosti.
Inflácia je vysoká, zrýchľuje na dvojciferné úrovne a pravdepodobne ju výrazne spomalí až recesia ekonomiky. Úrokové sadzby sú na úrovni 21 percent. Bývalý viceguvernér ruskej centrálnej banky Oleg Vyugin už otvorene hovorí, že Kremeľ si bude musieť vybrať medzi obmedzením výdavkov na zbrojenie a cválajúcou infláciou.
Rusko ešte má svoj Národný fond bohatstva tvorený z príjmov z predaja komodít. Po začiatku invázie na Ukrajinu vďaka vysokým cenám ropy a zemného plynu dosiahol objem tohto fondu v prepočte viac ako 200 miliárd dolárov (údaj z augusta 2022), aktuálne (december 2024) je na úrovni 120 miliárd dolárov. Z hľadiska bežnej využiteľnosti napríklad na uhrádzanie deficitov verejných financií je dôležité si všímať objem likvidných aktív v rubľoch.
Ten dosiahol na začiatku februára 2022 hodnotu 9,7 bilióna rubľov, aktuálne je na úrovni 5,8 bilióna rubľov. To znamená, že po úhrade plánovaných deficitov na najbližšie roky bude ruský národný fond bohatstva vyčerpaný z hľadiska likvidných aktív.
Ruská slabosť, ktorá vznikla kombináciou mrhania zdrojov na získanie malých kúskov územia Ukrajiny a západných sankcií je tak silná, že teraz je pre Západ tá najhoršia chvíľa na to, aby Rusku robilo veľké ústupky. Dokonca ani nemusí dávať Ukrajine špeciálne bezpečnostné garancie, na udržanie Ruska na uzde - teraz stačí aj ponechanie sankcií. Myslí si to Kirill Rogov z think-tanku Re:Russia.
Zatiaľ čo Vladimír Putin objektívne prišiel o svoje najlepšie karty, hru číta dobre. Donalda Trumpa hodnotí nie len ako netrpezlivého, ale aj ako náchylného na manipuláciu. Vie presne, čo chce a to mu aj dáva. Dňa 11. februára prepustil amerického občana Marca Fogela, ktorého Rusko zatklo v roku 2021. Joe Bidenovi sa to nepodarilo, D. Trump môže hovoriť o víťazstve, a to má rád. Moskva teraz Washingtonu sľubuje veľké obchodné dohody, čo je obľúbená parketa D. Trumpa.
Snahu smeruje k tomu, aby znovu ovládol celú hru. Ukrajina nesmie do NATO, musí mať obmedzenú armádu, oficiálne sa zriecť Krymu a štyroch republík anektovaných Ruskom v roku 2014. Rusko chce zrušenie sankcií a embarga. A nijaké prímerie, ale úplný mier. To znamená, že Ukrajina by o svoje územie prišla bez možnosti ho získať späť diplomatickou cestou, pričom Rusko by mohlo využiť zrušenie sankcií a embarga na úplné obnovenie svojej armády.
D. Trump si, že ruský prezident potrebuje len trochu pozornosti, trochu pochopenia pre jeho obavy z bezpečnosti. A preto zvažuje, že mierovú dohodu podpíše a bude pokoj. Kto sleduje Putinovu kariéru za posledné dekády, musí vidieť, že to je zlá stratégia. V. Putin je doma zraniteľný. Ak z Ukrajiny neprinesie tromf, môže prísť o svoju pozíciu.
Pre ruského prezidenta to bude ťažké tak či onak. Ukončenie vojny znamená návrat státisícov vojakov domov a obnovenie súboja viacerých klanov o moc. Ekonomika na tom bude zle, po vojnovej vzpruhe príde vytriezvenie a recesia. Ľudia sa môžu začať pýtať, čo vlastne za tie obrovské straty na životoch dostali.
Podnikatelia, technokrati a ekonómovia budú lobovať za mier a menej konfrontácie so Západom. Oligarchovia participujúci na moci vedia, že konfrontácia, násilie a korupcia držia režim pohromade a okrem toho benefitujú z kvóty na export komodít v šedej zóne vytvorenej sankciami. Toho sa nevzdajú ľahko.
Túto partiu pokra je možno ešte stále uhrať dobre. D. Trump má pravdu v tom, že zastaviť zabíjanie je prvoradé. Môže sa skončiť tým, že Ukrajina sa znovu obnoví a Európa prebudí, prestane sa prioritne spoliehať na americkú armádu.
V. Putin však chce amerického prezidenta vmanévrovať do takej dohody, ktorá Rusko vráti do svetovej ekonomiky, z Ukrajiny urobí vnútorne rozdelenú a zlyhávajúcu krajinu a z Európy vystrašený a izolovaný tieň zašlej slávy.
Západ ale nesmie zabudnúť, že za tri roky veľkých obetí teraz drží v ruke lepšie karty.
