Vyvrcholilo celosvetové rozrušenie spôsobené správou medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI), podľa ktorej niektoré taktiky ukrajinskej armády ohrozujú životy civilistov.
Objavujú sa obvinenia, že organizácia nesúcití s nutnosťou, v ktorej sa Ukrajina nachádza, alebo že aktívne slúži ruským záujmom. Aktivisti sa domáhajú rezignácie Generálnej tajomníčky AI Agnès Callamardovej.
Chladné až nevraživé reakcie, ktoré si správa vyslúžila zdôrazňujú politizáciu medzinárodného práva. Hodnotu má, kým slúži politickým cieľom. Pokiaľ stojí politike v ceste, bolo by korektné mlčať.
Správa v rukavičkách
Ruské útoky na obytné zóny sú od začiatku vojny epicentrom obvinení z vojnovej zločinnosti. Kontroverzná správa AI dáva za pravdu tvrdeniam, podľa ktorých sa v niektorých prípadoch boje presúvajú do týchto zón – a to aj škôl a nemocníc preto, že v nich ukrajinská armáda zriaďuje základne. Správa zodpovedne zdôrazňuje, že sa tak nedeje vo všetkých prípadoch; Rusko zjavne nemá problém útočiť aj na civilné objekty, v ktorých sa vojenský cieľ nenachádza.
Správa vyjadruje pochopenie pre okolnosti národnej obrany proti agresii. Podotýka ale, že táto skutočnosť neospravedlňuje porušovanie medzinárodného humanitárneho práva – v tomto prípade zvykového zákazu používania ľudských štítov, t.j. využívanie prítomnosti civilného obyvateľstva ako clonu pre vojenské ciele.
- Putin AI zrušil v apríli
- Rusko má dlhodobo zlé vzťahy s ľudskoprávnymi organizáciami. V roku 2012 Rusko vytvorilo pre medzinárodné mimovládne organizácie povinnosť označovať sa ako „agenti cudzích mocností“. O rok neskôr spustil štát masové vyšetrovania a výsluchy ich zamestnancov. Organizácie ako Amnesty International proti obmedzeniam protestovali, v obmedzenej forme sa im však darilo operovať ďalej. Zlom prišiel po Ruskej invázii Ukrajiny, keď ôsmeho apríla úrady prikázali zatvorenie moskovskej kancelárie organizácie. Generálna tajomníčka AI, Agnès Callamardová vtedy vyslovila odhodlanie naďalej odhaľovať krajinu, ktorá „aktivistov a disidentov zatýka, vraždí a vyháňa do exilu, ničí nezávislé médiá a občiansku spoločnosť.“ Zlovôľu Kremľa označila A. Callamardová za dôkaz, že si organizácia robí svoju prácu dobre.
Príčiny kontroverzie
Kritici správy vyjadrujú dva zdroje znepokojenia. V prvom rade spochybňujú hodnovernosť AI, v druhom jej interpretáciu noriem medzinárodného humanitárneho práva.
Na faktickej úrovni sa spochybňuje metodológia správy, ktorá je založená na terénnom výskume a rozhovoroch s miestnym obyvateľstvom. Kritici zdôrazňujú, že mená autorov správy nie sú verejné.
Anonymizácia zdrojov je vo vypracovávaní podivných správ bežná prax z celkom pochopiteľných dôvodov: ide o citlivé informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť autorov. Dôveryhodnosť podobných správ stojí a padá na renomé organizácií, ktoré ich zverejňuje. Amnesty International má postavenie špeciálneho konzultanta OSN a päťdesiatročnú nepoškvrnenú prax. Nie je dôvod ju podozrievať zo zaujatosti vzhľadom na nevraživosť, ktorú voči nej desaťročia preukazuje Rusko.
Právna rovina sporu je o to zaujímavejšia, pretože sa nedá rozlíšiť, či jej autori de facto uznávajú pravdivosť správy, alebo ju pripúšťajú iba hypoteticky. Argument totiž znie takto: samozrejme, že vojenské ciele sa niekedy nachádzajú uprostred obytných a zaľudnených zón, povaha konfliktu si to vyžaduje.
Na vyššej úrovni argumentuje virálna analýza jednej ukrajinskej právničky. Podľa tej treba právny zákaz používania ľudských štítov chápať v širšom zmysle, ako to robí AI. Štáty majú vlastne iba povinnosť urobiť čo najviac preto, aby sa konfliktné zóny evakuovali. Keďže sú miesta, na ktorých sa vedú najtvrdšie boje z osemdesiatich až deväťdesiatich percent vyľudnené, Ukrajina si svoju povinnosť splnila.
Problém s argumentom, ktorý sa neodvoláva na nijaké právne autority, je, že zákaz chápe privoľne. Väčšina vojnových zón na svete je vyľudnená, deje sa to prakticky prirodzene. Pridaná hodnota normy by bola virtuálne nulová. Správa nekritizuje Ukrajinu za to, že nezabezpečila evakuáciu konfliktných zón, ale za to, že v niektorých prípadoch sú základne zriaďované v bezprostrednej blízkosti civilného obyvateľstva. Interpretácia používaná AI nie je nutne jediná na trhu, rozhodne ale nejde o nové alebo neférové pochopenie zvykovej normy.
Dezinformácie, hoaxy, propaganda
Azda najvýstižnejším zhrnutím kritiky na Slovensku je obrázok zdieľaný facebookovou stránkou Dezinformácie, hoaxy, propaganda, ktorej autorský kolektív zastupuje Štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana. Zobrazuje logo Amnesty International s písmenom S vymenením za Z používané ruskými okupačnými silami na Ukrajine.
Neveľkoryso by sa takáto forma argumentácie dala nazvať Smatanizmus. Presahuje rozhrania tradičného nálepkovania ideologických oponentov titulmi zahraničných agentov a kolaborantov. Prijateľným cieľom útoku už je každý, bez ohľadu na renomé, kto zverejní nepohodlný fakt.
Správa, v ktorej je vidieť súcit a snahu obhájiť hodnotu dôležitých práv napriek nepohodlnému kontextu, je bez zamyslenia kategorizovaná ako ruská propaganda.
Inter arma silent leges
Najpresvedčivejšia kritika správy je politická: aj pokiaľ ide o pravdu, pôsobí viac škody ako úžitku. Legitimita, s ktorou sa Ukrajina bráni proti agresii občasné porušenie humanitárnych noriem ospravedlňuje. Takéto argumenty by sa ale obišli aj bez obvinení z kolaborantstva a služby cudzím mocnostiam, v ktorých by si Smatanisti rozumeli s vládou Vladimíra Putina.
Koncepcia sveta, v ktorom je suverenita najvyššou právnou normou, nie je nová. Dominovala v devätnástom storočí a teoretici od nej upustili až po Druhej svetovej vojne. Podriaďovanie práva geopolitickým záujmom dnes žne jeden triumf za druhým. Nešťastné je najmä to, že o tom nemožno hovoriť otvorene.
