Richard Sulík odchádza, pretože dúfa, že bude chýbať

Richard Sulík vyzdvihol v rámci hodnotenia svojej politickej práce: „rovnú daň, Volvo či lacnú elektrinu pre domácnosti“. Pravdou však je, že s jeho menom sa spájajú aj teplé rožky, Excel, balónik či obyčajní ľudia. Každé z týchto slov si žiada dodať aj isté „ale“.

Predovšetkým politickí oponenti sa snažili práve cez Excel ukázať zakladateľa Slobody a solidarity (SaS) ako technokrata, ktorému záleží len na číslach a rozhodne nie na ľuďoch. Paradoxne pritom spomínaný Excel určite nie je program, ktorý by primárne využívali dátoví analytici. Skôr je to sofistikovaná kalkulačka pre školákov. Každý, kto chce cez hlasovanie v parlamente ovplyvňovať verejné financie, by s ním mal vedieť narábať na pokročilej úrovni.

Žijeme však v krajine, kde sa ešte koncom minulého tisícročia podpredseda parlamentu Ján Ľupták preslávil výrokom: „Z vašich grafov sa nenajeme.“ Veta však nevošla do dejín ako anekdota, ale ako východisková filozofia pre neskoršie populistické strany. A Excel je zrazu nadávka. Rozhodne nie je na škodu tejto krajiny, že R. Sulík používal čísla, negatívne je skôr to, že ostatní pracovali s číselnými argumentami vždy príliš málo.

Z kategórie prekrútených je aj príbeh s teplými rožkami. Právo kúpiť si ich aj v nedeľu neznamená pre nikoho povinnosť upiecť ich. Naopak, vytvára sa priestor pre trhovú dohodu: Kto chce pečie, kto chce kupuje. Kto nechce, nemusí tak robiť. Nedeľné teplé rožky sú lakmusovým papierikom ekonomickej slobody v spoločnosti.

Pozor, padá vláda