Autormi textu sú Ivan Šramko a Soňa Muzikárová. Ivan Šramko je bývalý predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, guvernér Národnej banky Slovenska a veľvyslanec OECD. Soňa Muzikárová je hlavnou ekonómkou v GLOBSEC, stredoeurópskom think-tanku. Pôvodná verzia textu v angličtine bola zverejnená v BNP Intellinews.

Krátko po správe z dielne Rady rozpočtovej zodpovednosti (RRZ), že Slovensko má najhoršiu udržateľnosť verejných financií v rámci EÚ, ožíva diskusia o rozpočtovej zodpovednosti, i o tom, ako primerane upraviť fiškálne pravidlá, s ohľadom na udržateľnosť verejných financií členských krajín EÚ.

Pomoc ekonomicke v ťažkých časoch

Reforma fiškálnych pravidiel EÚ bola témou už krátko po tom, ako pandémia koronavírusu pristála v Európe a odistila únikovú doložku Paktu stability a rastu (SGP). Tá dočasne pozastavuje účinnosť fiškálnych pravidiel v ňom ukotvených: stropu verejného dlhu na úrovni na 60 percent HDP a rozpočtového deficitu na úrovni na 3 percent HDP.

Uvoľnenie týchto stropov umožňuje európskym vládam presadzovať širšie spektrum makroekonomických politík na pomoc ekonomike a jej oživenie v ťažkých časoch. Počas pandémie ich vlády využili na podporu firiem, pracovníkov, a vybraných sektorov v ekonomike.

Mnohé napríklad zaviedli schémy kompenzácie miezd pre podniky a živnostníkov, odklady alebo výnimky platieb daní a sociálnych odvodov, či štátne záruky bankám na zaistenie likvidity v systéme.

Úspornosť hospodárenia vlád leží v srdci SGP. Jeho počiatky sa datujú až k Maastrichtskej zmluve, s cieľom zabezpečiť zdravie verejných financií, ktoré sú predmetom spoločného záujmu všetkých členských štátov EÚ, avšak súčasný rámec vstúpil do platnosti až v roku 1999. Podrobnejšie bol upravovaný po kríze, ale dva už spomínané kvantitatívne ciele zostali nemenné.

Udržateľnosť a fiškálna stabilizácia

Doložka SGP predpokladá návrat k bežnému fungovaniu po skončení pandémie. Ale aj napriek mohutnému oživeniu európskej ekonomiky (napr. OECD zrevidovalo prognózu rastu globálneho HDP na úroveň 5,8 percenta, čo je prudká revízia smerom nahor z predchádzajúcej prognózy na úrovni 4,2 percenta), kľúčoví tvorcovia politík nepredpokladajú obnovenie SGP pred rokom 2023. Šéfka Európskej centrálnej banky, Ch. Lagarde, sa tiež minulý týždeň nechala počuť, že reaktivovanie SGP je predčasné.

Ak teda máme zavedené pravidlá, ktoré majú krajiny motivovať k fiškálnej disciplinovanosti, ale ktoré sa musia vypnúť, keď príde kríza, nie je najvyšší čas na ich reformu? Mnohí sa zhodujú na tom, že prepojenie SGP s cieľom udržateľnosti dlhu je malé (neexistuje uspokojivé vysvetlenie, prečo je pomer dlhu k HDP na úrovni 60 percent udržateľnejší ako na úrovni 80 percent a prečo musí pre každú krajinu platiť rovnaký limit). V ťažkých časoch by mal potom tiež lepšie vyvažovať udržateľnosť s fiškálnou stabilizáciou.

Bývalý predseda Európskej komisie, R. Prodi, dokonca označil kvantitatívne ciele v SGP za „hlúpe“, pretože rámec neberú do úvahy ostatné relevantné ekonomické ukazovatele, ktoré prispievajú k udržateľnosti (vývoj primárneho rozpočtového salda, náklady na dlh, nominálna miera rastu, existujúce politiky atď.). Okrem toho je preventívne rameno SGP založené na ťažko merateľných, fixných veličinách, akou je napríklad produkčná medzera.

Dôsledky aj pre Slovensko

Kým Európska fiškálna rada ani Komisia zatiaľ návrh na reformu nepredložili, za zmienku stojí riešenie rešpektovaného francúzskeho ekonóma a MIT-profesora, O. Blancharda a jeho kolegov, prejsť zo súčasných kvantitatívnych cieľov na kvalitatívne štandardy (predpisy, ktoré nechávajú priestor na vyhodnotenie).

Ten by z voleja vyriešil problémy merania, prihliadajúc na celkové makroekonomické podmienky v každej krajine. Prináša však problém ich presadzovania a vynucovania a podnecuje obavu, že voľnejšie štandardy by mohli byť zneužité za účelom krátkodobých populistických cieľov namiesto zodpovedného rozpočtovania.

Uvoľnenie pravidiel môže mať dodatočné dôsledky pre malé, nové štáty EÚ, ako Slovensko, ktoré čelia vyššej neistote spojenej so zmenou úrokových sadzieb. Akékoľvek zvýšenie súčtu dlhu krajín EÚ ich neúmerne ovplyvňuje, pretože ich domáce finančné trhy sú malé a plytké. Financovanie štátneho dlhu je tak závislejšie od zahraničných investorov. Problém sme tak mali napr. počas krízy eurozóny v roku 2011, kedy sa zahraniční investori v čase finančných turbulencií radšej uchýlili k nákupu domácich dlhopisov.

To znamená, že pri hodnotení udržateľnosti dlhu v malých krajinách nie je žiadny pomer dlhu pre malé krajiny úplne bezpečný, ani pri negatívnom rozdiele rastu úrokov. Tie budú ešte nejaký čas pretrvávať, čo vo všeobecnosti zlepšuje vyhliadky na udržateľnosť dlhu, ale tiež môže zvádzať politikov k záveru, že udržateľnosť dlhu nie je problémom na žiadnej úrovni primárneho deficitu.

Okrem dôsledkov pre malé krajiny by reforma fiškálnych pravidiel mohla zvážiť aj využitie ostatných existujúcich nástrojov, ktoré vznikli po SGP. Napríklad, prelomový Fond obnovy by mohol byť povýšený na stály proticyklický nástroj aktivovaný v stresových situáciách.

 

Ivan Šramko
Bývalý predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, guvernér Národnej banky Slovenska a veľvyslanec OECD
Soňa Muzikárová

Soňa Muzikárová je hlavnou ekonómkou v GLOBSEC, stredoeurópskom think-tanku.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora