Ján má po štyridsiatke, žije v menšej obci na severe Slovenska a pracuje pre štátne lesy. Na Facebooku sa živo zaujíma o politiku, medzi sledovanými ma viaceré slovenské médiá. V posledných týždňoch lajkoval viacero príspevkov na stránke dezinformačnej Infovojny, napr. článok o tom, že Putin disponuje tajnou zbraňou alebo o pomoci Číny viacerým európskym krajinám v čase pandémie. Ján však podporuje aj novú vládu, páčil sa mu rozhovor Igora Matoviča na Denníku N a rovnako olajkoval aj viaceré ich živé tlačovky o opatreniach, ktoré premiér zaviedol.
Takýchto Jánov sú tisícky
Príde vám tento príbeh o Jánovi vymyslený? Nie je. Ján je jeden z 320 používateľov Facebooku, ktorý v marci a apríli tohto roka dal like aspoň jednému z príspekov na Denníku N a zároveň aj na stránke Infovojny. Nejde však len o tieto dve médiá. Viac ako 1800 ľudí olajkovalo v rovnakom období príspevok na SME a zároveň aj na Hlavných správach.
Takýto, na prvý pohľad neuveriteľný mix, sledovania médií je možný vďaka tomu, že množstvo ľudí vôbec nerozlišuje zdroj informácií, ktoré nájdu na svojom Facebooku. Konzumujú tak pestrú zmes seriózneho, bulvárneho, ale aj dezinformačného obsahu zároveň. Vďaka záverečnej práci študentov na Katedre politológie Univerzity Komenského dnes už vieme aspoň približne povedať, aké veľké sú prekryvy medzi čitateľmi jednotlivých médií.
V období od marca do apríla študenti zozbierali zoznam všetkých ľudí, čo dali like aspoň jednému príspevku na stránkach 6 slovenských médií (za seriózne SME, Denník N, za bulvárne Nový Čas a Plus 1 deň, za alternatívne Infovojna a Hlavné správy). Celkovo bolo v datasete viac ako 100-tisíc unikátnych používateľov.
Následne sme porovnali vzájomný prekryv aktívnych čitateľov týchto médií. Keďže každé z nich malo rozdielne veľké publikum, prepočítali sme ho aj metodikou Facebook normalized distance, ktorá ukazuje, ako blízko majú k sebe rôzni aktéri a umožňuje túto vzdielenosť zobraziť na mape (viac k metodike nájdete v tomto článku).
Ako blízko majú k sebe jednotlivé médiá?
Napriek tomu, že ide o zásadne rôzne typy médií, každé z nich zdieľa časť svojho publika s iným médiom v datasete. Ak sa pozrieme na príklad Denníka N, na grafe nižšie vidieť, že má medzi lajkujúcimi tisícky čitateľov, ktorí v rovnakom období čítali a interagovali aj s inými stránkami médií.
Neprekvapivo, najväčší prekryv čitateľov majú médiá z rovnakého tábora. Teda Denník N so SME a Nový Čas s Pluskou. Platí to aj pre dezinformačné stránky Infovojna a Hlavné správy. Avšak najmä pri Hlavných správach je viditeľný silný príklon ich čitateľov k bulvárnym médiám. Po prepočítaní metódou, ktorá berie do úvahy odlišnú veľkosť publík, majú HS približne rovnaký prekryv s Novým časom a Pluskou ako s Infovojnou.
Po zobrazení týchto vzťahov médií na mape sú viditeľné tri klastre. „Seriózny“ kde patrí SME a Denník N, „bulvárno-alternatívny“ s Pluskou, Novým Časom a Hlavnými správami a tretí, kam patrí osamotená Infovojna ako zástupca tvrdého dezinformačného jadra.
Bubliny alebo informačná pluralita?
Veľmi často sa hovorí o informačných bublinách, v ktorých sme aj vďaka sociálnym sieťam zatvorení. Čítame rovnako idelogicky orientované médiá alebo sa obklopujeme priateľmi s rovnakými názormi. Napriek tomu viacero štúdií z posledných rokov ukazuje, že to nemusí byť až také zlé. Minimálne v priestore internetu sme pravidelne vystavovaní odlišným názorom a informácie na nás prúdia z rôznych strán. Ako ukázala táto analýza slovenských médií, aj v našom priestore existujú skupiny ľudí, ktorí nielen čítajú, ale aj aktívne interagujú s viacerými médiámi, často s úplne odlišným názorovým zafarbením.
- Gabriel Tóth
Absolvent katedry Politológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Na rovnakej katedre získal aj doktorát (PhD.) z politickej komunikácie a v súčasnosti je jej externým členom. Ako hovorca začínal v Allianz – Slovenskej poisťovni, neskôr pôsobil v Penta Investments. Je zakladateľom prvej digitálnej PR a PA agentúry na Slovensku nazvanej Katedra Komunikácie.
