V článku What if Putin Didn’t Miscalculate? prichádza Bret Stephens, komentátor New York Times, s alternatívnym hodnotením prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Prináša iný uhol pohľadu na Putinovu inváziu na Ukrajinu.
Ide viac o ekonomický ako politický motív, ktorý otvára otázku: „čo ak si Západ raz a znova neuvedomuje, že hrá v prospech a podľa Putina?“
Tradičné hodnotenie – Putin sa zbláznil
Komentátor popisuje v úvode svojho komentára všeobecne známu tézu a píše: Putin sa zbláznil a hlavne prepočítal v tom, aké výsledky z invázie na Ukrajinu očakával. Myslel si, že Ukrajinci budú vítať jeho vojakov. Myslel si, že rýchlo zosadí vládu Zelenského. Myslel si, že rozdelí NATO. Myslel si, že jeho modernizovaná armáda zomelie ukrajinské sily. Stal sa však pravý opak.
Odkazuje na varovanie bývalej ministerky zahraničia USA Condolezzy Riceovej: „Nemá kontrolu nad svojimi emóciami. Niečo nie je v poriadku“. Ruské obliehanie Mariupolu a Charkova - dvoch silne rusky hovoriacich miest, o ktorých Putin tvrdí, že ich ‚oslobodzujú‘ od ukrajinského útlaku - pripomínajú to, čo urobili nacisti Varšave a čo sám Putin urobil v Groznom.“
Autor nezabúda ani na vyjadrenie prezidenta USA Joe Bidena: „Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci."
Putin nehrá čistú hru
„Čo ak Putin nikdy nemal v úmysle dobyť celú Ukrajinu a od začiatku boli jeho skutočnými cieľmi energetické bohatstvo na východe Ukrajiny, ktoré obsahuje druhé najväčšie zásoby plynu v Európe (po Nórsku)?“ pýta sa autor.
B. Stephens odkazuje na silnú spomienku svojej kolegyne z New York Times Carlotty Gallovej a jej skúsenosti týkajúcej sa ruského obliehania Groznyj počas prvej čečenskej vojny v polovici 90. rokov.
Vo svojom článku píše: „V počiatočných fázach vojny motivovaní čečenskí bojovníci zničili ruskú obrnenú brigádu. Rusi sa neskôr preskupili a vyhladili Groznyj pomocou delostrelectva a leteckej sily.“
„Rusko dnes funguje podobne. Keď západní vojenskí analytici tvrdia, že Putin nemôže vojensky vyhrať na Ukrajine, v skutočnosti to znamená, že nemôže vyhrať čisto. Odkedy ale hrá Putin čisto?“
C. Gallová na záver dodáva: „Keď ruské jednotky získali kontrolu nad Čečenskom, rozdrvili akýkoľvek ďalší nesúhlas zatýkaním, posilňovaním miestnych chránencov a spolupracovníkov“.
Čo ak má V. Putin menší záujem o zjednotenie rusky hovoriaceho sveta ako zaistenie ruskej energetickej dominancie? Na zabezpečenie svojho cieľa hrá tvrdo a počíta aj s civilnými stratami, čím vytvára tlak na Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s nevýhodným prímerím.
Podobne, hra na mentálnu nestabilitu a pripravenosť použiť atómové zbrane bude tlačiť Západ ku skorej deesaklácii. Pritom V. Putin už získava aj politicky. Jeho popularita narástla, slobodnú tlač rozdrvil, pravdepodobne navždy, a kritikov poslal do väzenia alebo exilu.
Komentátor na záver pripúšťa, že jeho alternatívna analýza možno nie je správna. Ale o to viac je podľa neho v živote, politike a v čase vojny múdrejšie považovať svojho protivníka za líšku, ako za šialenca.
Celý komentár v originálnom znení si môžete prečítať na New York Times
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
