Protirastové dedičstvo ekonomického reformátora Mikuláša Dzurindu

Veľká noc je jediný sviatok, ktorý nikdy nepokazí radosť zamestnancom tým, že by pripadol na víkend. Oveľa menej nadšenia však vidieť u zamestnávateľov. U tých sa jeden z najvyšších počtov voľných dní v Európe prejaví zastavenými strojmi alebo príplatkami v prípade nepretržitej prevádzky. Keďže vlády tradične dobre chápu, že najlepšie sa zdaňuje to, čo sa hýbe, jeden sviatok predsa len padol v rámci konsolidácie za obeť.

Deň ústavy síce formálne zostane štátnym sviatkom, ale nebude už dňom pracovného pokoja. Štátu by to malo priniesť 130 miliónov eur, ale až v budúcom roku. Výročie ústavy totiž tento rok pripadá na nedeľu. Štát si tak polepší iba o 12 miliónov, keďže budú aspoň otvorené obchody.

Prečo deň ústavy

Verejné financie potrebujú výraznejšiu konsolidáciu a tak sa natíska otázka, prečo si koalícia nezvolila iný deň, ktorý by priniesol viac peňazí už v tomto roku. Teoreticky je z čoho vyberať. V praxi však nemá každý z pôvodne pätnástich voľných dní rovnaké postavenie.

Až desať pripadá na takzvané cirkevné sviatky a Slovensko sa v zmluve so Svätou stolicou zaviazalo, že to budú dni pracovného pokoja. Okrem Veľkej noci sem patria aj Vianoce, Zjavenie pána, Sviatok Cyrila a Metoda, Sedembolestná Panna Mária, Sviatok všetkých svätých a pre niekoho možno prekvapujúco aj 1. január, ktorý je ešte aj Dňom vzniku republiky.

Keďže politici nemajú chuť a odvahu otvárať vatikánske zmluvy, týchto desať dní je takmer nedotknuteľných. Je paradoxné, že zmluvu s Vatikánom riešila vláda Mikuláš Dzurindu. A ten bol zrejme jediným skutočným reformátorským premiérom od vzniku Slovenska. No zanechal po sebe aj ekonomickú brzdu v podobe sviatočného dedičstva.

Pôvodných pätnásť sviatkov totiž radí Slovensko na vrchol rebríčka v Európskej únii. Viac majú iba nečlenské krajiny Lichtenštajnsko a Island, naopak ekonomicky silné krajiny majú menej dní bez práce. Veľká Británie iba osem a Nemecko podľa jednotlivých spolkových krajín 10 až 12.