Premiér Robert Fico na tlačovej konferencií s prezidentom Pellegrinim v utorok 4. februára 2025 v prezidentskom paláci vyjadril ochotu diskutovať o zvýšení rozpočtu na obranu za predpokladu, že značná časť prostriedkov pôjde na „projekty duálneho určenia“. Termín „projekty takzvaného duálneho použitia“, vyzdvihol už vo svojom videu z 18. januára 2025.
Fico vo svojich doterajších komentároch projekty duálneho použitia definoval v tom zmysle, že by mali slúžiť obrane aj civilnej sfére. Malo by ísť napríklad o nemocnice, mosty alebo cesty, ktoré môže využiť aj armáda. Problémom tejto definície je nekoncepčnosť. Veľa vecí, ktoré sa používajú v civilnom živote, sa využíva aj vo vojne. Ak by sme hocijakú cestu alebo most vykázali ako investíciu do obrany, takýto účtovný fígeľ môžeme urobiť s takmer každou položkou. Keďže mnohé materiálne položky vo výdavkoch na obranu môžu vo vojne zaniknúť veľmi rýchlo, je nutné definovať, nakoľko reálny vzťah majú k obrane.
Branná architektúra spoločnosti
Piotr Krzykowski v článku „Defence infrastructure“ poukazuje aj na to, že terminológia v oblasti brannej štruktúry spoločnosti nie je jednotná. Pre naše účely tu môžeme prakticky hovoriť o brannom systéme, systéme obrany štátu a systéme národnej obrany. V rámci prvého sa vojaci i obyvateľstvo pripravuje na prežitie vojny a obranu vlasti. Druhý je tvorený štruktúrami, ktoré sa priamo či nepriamo zapájajú do vojenských akcií. Pojem národná obrana zastrešuje tieto dve oblasti a vytvára priestor pre zahrnutie ďalších zložiek spoločnosti či ekonomiky – napríklad zbrojnej výroby, zdravotníctva, potravinárskej výroby, stavebníctva... Kultúrnym predpokladom národnej obrany je branná kultúra spoločnosti.
Historicky bol branný systém a systém obrany štátu u nás tvorený z veľkej časti najmä troma inštitucionálnymi zložkami: profesionálnou časťou vojska, konskripčným vojskom a brannými spolkami. Dnes zostala len jedna z nich – profesionálne vojsko. Branný systém po zrušení základnej vojenskej služby nebol prepracovaný. Komplexný branný systém na Slovensku dnes neexistuje, čo limituje aj možnosti efektívneho investovania do obrany.
Obranné infraštruktúrne projekty
RAND corporation definuje obrannú infraštruktúru ako „stavby a permanentné zariadenia nevyhnutné pre podporu, rozmiestnenie a operáciu národných vojsk“. Táto infraštruktúra sa nachádza na úrovni strategickej, operačnej i taktickej. Investície do obrannej výstavby (alebo výsadby) by mali systémovo spájať tieto tri úrovne. Najmä by však mali nadväzovať na brannú architektúru spoločnosti a plán obrany štátu.
Stavby ciest a mostov môžu mať obranný význam najmä tam, kde chýbajú spevnené komunikácie – príkladom je projekt Interstate Defense Highway System (IDHS) v Spojených štátoch amerických z polovice 20. storočia. Na Slovensku je však hustá sieť pomerne kvalitných ciest. Výstavbu napríklad siedmeho bratislavského mosta by sme ťažko zdôvodnili obrannou nevyhnutnosťou.
Obranné enviromentálne projekty
Brian Schmidt na webe The Royal United Services Institute for Defence and Security Studies (RUSI) píše, že veľký obranný význam má aj výsadba vegetácie: „Ochrana životného prostredia a obrana pred inváziou sa môžu prekrývať a môžu zabrániť invázií.“ Na obranný význam lesov upozorňujú aj Stanislav Viter a Viktoria Hubareva z Pracovnej skupiny pre enviromentálne dôsledky vojny na Ukrajine.
Schmidt zdôrazňuje, že výsadba vegetácie pre účely obrany by mala byť premyslená a mala by brať do úvahy konkrétny taktický úmysel pre bojovú činnosť v danej lokalite. Nejde o to, zalesniť čo najviac zeme. Hovoríme tu o obrannom význame prírodných taktických terénnych štruktúr, ktoré umožňujú krytie a maskovanie. Schmidt poukazuje na skúsenosti z ukrajinského bojiska, keď prítomnosť takýchto štruktúr pomáhala brzdiť ruské invázne vojská, kým ich absencia znamenala hlbšie prieniky do ukrajinskej obrany.
Na Slovensku je dosť taktických terénnych štruktúr, no často chýba ich zmysluplné prepojenie. Takúto úlohu ťažko zrealizovať na centrálnej štátnej úrovni. Veľmi by tu mohla pomôcť činnosť solídnych branných spolkov, ktoré majú u nás hlbokú a demokratickú tradíciu. Ich rozvoj však dnes na Slovensku nemá koncepčnú podporu a je zaťažený radom stereotypov.
Cesty a mosty?
Obranné enviromentálne projekty nie sú zďaleka jedinou položkou duálnych obranných výdavkov. Na ich príklade však možno ilustrovať, čo je podmienkou efektívnych duálnych výdavkov na obranu: Je to existencia rozvinutého systému národnej obrany a zvlášť branného systému, čo úzko súvisí s rozvojom brannej kultúry spoločnosti. Ak chceme hovoriť o duálnych obranných výdavkoch, prvou témou diskusie by malo byť vytvorenie moderného branného systému.
Perspektívnym príkladom slovenského duálneho obranného projektu nie je stavba diaľnice či mosta. Ale skôr oprava objektu bývalých kasární, ktorý môže slúžiť občianskej brannej činnosti a v spolupráci s ňou aj brannej osvete, rozvoju kultúry miestnej i brannej. Alebo lokálne branné enviromentálne projekty, ktoré sa dajú spojiť s ochranou prírody aj vzdelávaním žiakov tak v oblasti vzťahu k svojej krajine, ako i predbrannej výuky či udržiavania brannej tradície.
Duálne výdavky na obranu majú význam vtedy, keď vieme reálne obranné investície zužitkovať aj v civilnej sfére, ale nie vtedy, keď civilné výdavky proste vykážeme ako „obranné“. Podobne je to s jednostranným zameraním na nákup drahej bojovej techniky pri súčasnom zanedbaní rozvoja branného systému a brannej kultúry. Spoločnosť na ktorej teritóriu sú rozmiestnené zaujímavé ciele pre Taurusy, Iskandery, Orešniky a iné podobné zariadenia, no nie je pripravená na obranu ani prežitie vojny, sa môže ľahko stať ich strelnicou. Prvé raketové salvy zničia mnohoročné investície do obrany a „hra“ je skončená... Ak je spoločnosť pripravená na obranu a prežitie vojny, tak vojenským prepadom sa „hra“ len začína, bez ohľadu na to, koľko cieľov zasiahol. Práve táto kalkulácia môže agresora odradiť od invázie.
