K poklesu výroby pritom došlo v 7 odvetvia z celkovo 15 hospodárskych odvetví. Pod pokles našej priemyselnej produkcie sa podpísujú problémy s nedostatkom viacerých surovín a komponentov v dôsledku vojny na Ukrajine a tiež energetická kríza.

Výraznejšiemu poklesu priemyselnej výroby zabránila vyššia produkcia automobilov, ktorej sa už druhý mesiac po sebe výrazne darilo. Naopak, ďalšie významné odvetvia vrátane elektrotechnického priemyslu, zostali v mínuse.

Medziročné porovnanie priemyselnej výroby

Dvojciferný rast produkcie v septembri dosiahol automobilový priemysel (až o cca 23 percent), a to už druhý mesiac po sebe. Výroba automobilov medziročne rastie aj napriek tomu, že bojuje s nedostatkom či vysokými cenami čipov a ďalších komponentov. Dvojciferný rast výroby v septembri dosiahli aj ďalšie odvetvia, a to farmaceutický priemysel (až o 52 percent), výroba ropných produktov (o 30 percent), textilný priemysel (o takmer 27 percent) a tiež výroba elektrických zariadení (o cca 13 percent).

Smerom nadol bol náš priemysel potiahnutý hlavne výrazným poklesom vo výrobe elektriny a plynu (o cca -34 percent) a tiež znížením výroby v kovospracujúcom priemysle (o -11 percent) a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu (o -9 percent). Okrem toho sa nedarilo ani jednému z našich najdôležitejších odvetví - výrobe počítačov a elektroniky, ktorá klesla o takmer -16 percent.

Ako sa bude vyvíjať priemyselná produkcia v ďalších mesiacoch?

Smerom nadol bude aj v ďalších mesiacoch produkcia našich priemyselníkov ťahaná energetickou krízou a tiež nedostatkom súčiastok a materiálov, ktorý je spôsobený vojnou na Ukrajine. Tá narušuje dodávateľsko – odberateľské vzťahy a dodávky surovín. Energetická kríza zvyšuje výrobné náklady podnikov, predražuje ich výrobu a pre mnohé firmy by boli súčasné ceny energií bez poskytnutia štátnej pomoci likvidačné.

Riziko recesie slovenskej ekonomiky v budúcom roku vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete narastá. Vývoj zahraničného dopytu po slovenských produktoch je a aj naďalej bude ochromený vojnou na Ukrajine a narušením medzinárodného obchodu. Vysoké ceny energií a vysoká inflácia spôsobujú pokles kúpyschopnosti a spotreby našich domácností, čo znamená nižší dopyt po výrobkoch, nižšiu priemyselnú produkciu a pokles ekonomického rastu.

Jana Glasová

Od začiatku roka 2021 pôsobí ako analytička 365.bank. Predtým pracovala na pozícii ekonomickej analytičky Poštovej banky, kam nastúpila ako absolventka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rámci svojej práce sa zameriava na sledovanie a prognózovanie ekonomického vývoja doma aj vo svete, analyzovanie vývoja HDP, inflácie, trhu práce či komoditných trhov a cien nehnuteľností.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora