Od začiatku roku 2020 sme tvrdili, že inflácia bude hlboko zakorenená a zostane tu s nami dlho. Tento názor stále platí, ale veľkou rýchlosťou sa blížime k zlomovému bodu pre globálnu ekonomiku – k bodu, ku ktorému dospejeme asi už v nasledujúcom štvrťroku a to vďaka „vrcholovej jastrabej nálade“ zo strany centrálnych bánk.

K tomuto bodu zlomu povedú podľa neho tri faktory:

  • Po prvé, globálne centrálne banky si uvedomujú, že je pre nich lepšie zmýliť sa na strane prebytočného jastrabieho prístupu, než pokračovať v tvrdení, že inflácia je len dočasná a je pod kontrolou.
  • Po druhé, americký dolár je neuveriteľne silný a znižuje tak globálnu likviditu prostredníctvom drahších dovozov komodít a tovarov, čím znižuje reálny rast.
  • Po tretie, Fed je pripravený konečne akcelerovať na plnú rýchlosť svoj program kvantitatívneho sprísňovania, čo zníži jeho nafúknutú súvahu až o 95 miliárd dolárov mesačne.

Tento trojnásobný protivietor by mal znamenať, že v 4. štvrťroku by sme mali pocítiť minimálne zvýšenie volatility, ale  možno aj silný protivietor pre dlhopisové a akciové trhy.

Otázka, pred ktorou stoja investori je preto nasledovná: ak zažijeme vrchol jastrabieho správania sa centrálnych bánk v 4. štvrťroku, čo príde potom? Trh už začína započítavať do cien očakávanú recesiu. Ďalší obrat v oceňovaní by mohol prísť v decembri, kedy ceny energií vyvrcholia. Odhaduje sa, že celkový podiel energií na globálnej ekonomike vzrástol zo 6,5 percenta na viac ako 13 percent, čo znamená čistú stratu 6,5 percenta HDP.

Stratu je potrebné zaplatiť buď zvýšením produktivity alebo nižšími reálnymi úrokovými sadzbami. Nižšie reálne sadzby budú potrebné aj kvôli záchrane našich zadlžených ekonomík. To znamená, že v skutočnosti existujú len dva spôsoby, ako sa to môže skončiť: vyššia inflácia zostane dlhodobejšie nad cieľovými úrovňami centrálnych bánk alebo výnosy z investícií klesnú ešte rýchlejšie ako inflácia. Kritickou otázkou teraz je, ktorý scenár nastane.

Momentálne je pravdepodobné ďalšie zvýšenie sadzieb o 50 – 70 bázických bodov pre americké a globálne úrokové sadzby. Inflácia zatiaľ zostane buď na vysokých úrovniach, alebo sa bude znižovať len postupne.

Trhy budú hľadieť na horizont a čakať na moment, kedy sa náklady na prísnejšiu politiku stanú neprijateľné v porovnaní s podporou ekonomiky a trhu práce a nákladmi na obsluhu štátneho dlhu. Tento boj stále beží, ale aby sme parafrázovali Chaunceyho Gardinera z filmu Being there zo 70-tych rokov, skôr ako budeme mať jar, musíme prežiť jeseň a zimu.

Steen Jakobsen

Steen Jakobsen bol vymenovaný do funckie hlavného ekonóma Saxo Bank v marci 2011, do banky sa vrátil po dvojročnej prestávke. Počas tejto doby pracoval ako investičný riaditeľ pre Limus Capital Partners. Pred svojím odchodom na začiatku roka 2009, bol Steen Jakobsen v Saxo Bank takmer 9 rokov ako investičný riaditeľ. Steen Jakobsen má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti obchodovania na vlastný účet a v alternatívnych investíciách. V roku 1989, po ukončení štúdia ekonómie na univerzite v Kodani, začal svoju kariéru v Citibank N.A. Kodaň, odkiaľ sa presunul do Hafnia Merchant Bank na pozíciu riaditeľ, vedúci predaja a opcií. V roku 1992 sa v Chase Manhattan stal viceprezidentom a vedúcim predaja pre oblasť Škandinávie, neskôr Chase Manhattan Proprietary Trading Group. V rokoch 1995-1997 pôsobil ako samostatný obchodník a ako vedúci Flow Desk v Swiss Bank Corp. v Londýne. V roku 1997 sa stal globálny vedúcim obchodu, forexu a opcií v Christiania (teraz Nordea) v New Yorku až pokiaľ sa v roku 1999 nestal súčasťou spoločnosti UBS New York ako výkonný riaditeľ v Global Proprietary Trading Group.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora