Prichádza nemecký „whatever it takes“ moment

Nemecko v marci prepisuje svoju fiškálnu rigoróznosť a hlási obrat o 180 stupňov, keď lídri strán kresťanského bloku CDU/CSU a sociálnej demokracie SPD, z ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou sformovaná (staro)nová vláda, oznámili zámer vytvoriť špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur (čo je gigantických 12 percent HDP) počas nasledujúcich 10 rokov na verejné investície do infraštruktúry (ktorá je v krajine prestarnutá a podinvestovaná), ako aj do bývania. Okrem toho budú výdavky na obranu vyššie ako jedno percento HDP vyňaté z dlhovej brzdy, čo umožní vláde vyčleniť neobmedzenú sumu na vojenské investície, navyše k približne 50 miliardám eur v ročných pôžičkách povolených podľa súčasných pravidiel.

Nedávne schválenie plánu v Bundestagu znamená, že pôjde o masívny fiškálny impulz, ktorý pomôže, hoci za cenu rastu zadlženia (Nemecko k tomu však má, na rozdiel od Francúzska či Talianska, kapacitu), k výraznému odrazu nemeckej ekonomiky aj celej eurozóny, čo by mohlo nepriamo pomôcť aj Slovensku.

Nemecký „whatever it takes“ moment predstavuje paradigmatickú zmenu režimu nemeckej (potenciálne aj európskej) ekonomiky z deflačného na reflačný s vyššími inflačnými tlakmi, ako aj vyšším nominálnym rastom.

Koniec nemeckej obsesie s fiškálnou prudérnosťou, keď sa miestna ekonomika na začiatku roka 2025 stále výkonom nedostala výrazne nad predkovidový posledný kvartál roka 2019, trhy srdečne a euforicky privítali skokovitým posilnením eura na devízovom trhu, rastom nemeckých dlhopisových výnosov (po oznámení dohody najväčším jednodenným od pádu Berlínskeho múra), ako aj posunom nemeckého akciového trhu na nové historické maximá. A to aj preto, že rastie pravdepodobnosť Nemcami dlho odmietanej vzájomnej mutualizácie dlhov emisiou spoločných dlhopisov eurozóny/EÚ, keď vysoko zadlžené a nekonkurencieschopné ekonomiky ako Francúzsko či Taliansko môžu mať problém s vyššími úrokovými sadzbami, ktoré nemecké kroky vyvolajú.

Trhy sa však vždy pozerajú len po najbližší kopec a na ňom bez sporu vidieť rázne zlepšenie perspektív nemeckej ekonomiky.

Z dlhodobého hľadiska však bude problém, že dlhom financované verejné investície spôsobia „crowding out“ efekt a spomalenie súkromných investícií. Navyše preregulovanosť, vysoké daňové zaťaženie, silné sociálne štáty, technologické zaostávanie, drahé energie pre lipnutie na dekarbonizácii či sklon k čoraz väčšej centralizácii riadenia neboli na úrovni EÚ stále adresované.

Je otázne, koľko aktuálna európska eufória vydrží.

Stanislav Pánis: Analytik J&T BANKY. Po štúdiu v odbore financie, bankovníctvo a investovanie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pracoval od roku 2006 v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. V J&T BANKE pôsobí od roku 2011.