Príbeh monetárnej konformity: Keď sa šialenstvo stane politickou normou

Šialenstvo sa mnohokrát v histórii stalo politickou normou. Napríklad, keď nejaký štát začne považovať násilie za prostriedok k dosiahnutiu svojho cieľa, veľká časť populácie si ho ľahko osvojí. Dokonca aj najvzdelanejší národ na svete svojej doby, Nemecko, dokázalo bez veľkých výhrad realizovať politiku systematického vyvražďovania iných národov.   

Ľudskú konformitu a snahu zapadnúť do davu potvrdilo mnoho štúdií. Jednou z nich bol klasický experiment Solomona Ascha z 50. rokov minulého storočia. V ňom si mal účastník vybrať jednu z dĺžok čiary, ktorá zodpovedala ukážke. Odpoveď bola jasná a jednoduchá.

Situáciu však skomplikovali ostatní účastníci, ktorí boli nastrčení na to, aby zhodne prezentovali chybný názor. Testovaný účastník, ktorý odpovedal až po vypočutí názorov ostatných, až v 75-percentách prípadov sa minimálne raz prispôsobil očividne chybnému názoru väčšiny.

Inak povedané, príslovie, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou, je pre väčšinu ľudí pravda. A neplatí to iba pri propagande vládnej moci, ale dokonca aj v ekonómii a monetárnej politike.

Na jednej strane by ekonómia mala byť exaktná veda, na strane druhej však používa tvrdenia a teórie, ktoré sú v lepšom prípade neverifikovateľné a v horšom prípade úplne chybné.

Takmer nikomu však klamstvo či manipulácia neprekáža, keďže cieľom mnohých vládnych ekonómov a verejných inštitúcií je pozitívne ovplyvňovať verejnú mienku pri snahe podporovať vyšší ekonomický rast. Nikde na svete to nedosiahlo tak obludné rozmery ako v Japonsku.

V piatok japonský centrálny bankár Haruhiko Kuroda skončil svoje 10-ročné pôsobenie na čele Bank of Japan (BoJ). Od roku 2013 hral kľúčovú rolu v implementácií abenomiky, oficiálnej politiky zosnulého premiéra Šinzó Abeho s cieľom naštartovať japonský ekonomický rast.

V monetárnej oblasti bol H. Kuroda známy myšlienkou „kvantitatívneho a kvalitatívneho monetárneho uvoľňovania“ so zámerom dosiahnuť 2-percentný inflačný cieľ. Napriek tomu, že v čase svojho odchodu presahuje japonská jadrová inflácia štyri percentá a zaznamenáva 41-ročné maximum, každému je zrejmé, že abenomika zlyhala.

Súčasný rast inflácie je aj podľa oficiálnych vyjadrení iba dočasný a neudržateľný. Spôsobilo ho prudké navýšenie energetických importov a nie horúca ekonomika. H. Kuroda na svojej tlačovej konferencii povedal, že ľutuje, že BOJ pod jeho vedením nedokázala vytvoriť trvalú infláciu.

A to napriek tomu, že prišiel so „stimulom“ v objeme 11,7 bilióna dolárov. Inak povedané, centrálna banka nakúpila vládne dlhopisy a iné inštrumenty v hodnote väčšom ako dvojnásobok HDP krajiny. Keď H. Kuroda v roku 2012 nastupoval, bilancia centrálnej banky bola vo výške 29 percent HDP. V súčasnosti presahuje 264 percent HDP.

Stimuly v prepočte 30-tisíc dolárov na každého Japonca nepriniesli žiadny očividný ekonomický benefit. Naopak, krajinu stiahli do veľkej finančnej neistoty. Podľa Jima Granta, dlhoročného editora časopisu Interest Rate Observer, sa Japonsko stalo pre svet najväčším finančným rizikom.