Jedným z nechcených následkov koronakrízy je nový rozkol vnútri EÚ. Časť štátov podporuje priamy vstup Európskej komisie na trh s cieľom požičať si na financovanie nenávratných pokrízových stimulov, iná skupina pripúšťa len pôžičky.

Do toho vstupuje nátlak Ruska kvôli novému plynovodu a USA pre neplnenie obranných záväzkov. V tejto situácii je otázka, či EÚ prežije následky koronakrízy, celkom reálna.

Spory o oživovací fond

Hlavnou témou v Európskej únii bol v posledných mesiacoch francúzsko-nemecký návrh založiť Európsky fond oživenia. Vedúci predstavitelia EÚ chcú nastaviť v rokoch 2021 – 2027 rozpočet bloku na 1,1 bilióna eur a doplniť ho stimulačnými peniazmi v tomto novom fonde v objeme 750 miliárd eur. Tie by si mala Európska komisia sama požičať na trhu s rozpočtom a národnými zárukami „za chrbtom“.

Fond by mal poskytovať zdroje pre tie krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté koronavírusom. Rozhovory o tomto pláne sa zastavili ešte pred pandémiou na rozdielnych názoroch čistých platcov a príjemcov.

Rozpory sa však odvtedy ešte prehĺbili. Aj keď nový fond nebude fungovať na princípe spoločného ručenia, obrovské dlhy, ktoré na seba zoberie Brusel, budú jasným krokom k dlhodobo odmietanej dlhovej únii.

Kto prispeje a kto to preje

Navyše, mimo Nemecka, Rakúska a Holandska neexistuje v európskom bloku v podstate žiadna ďalšia krajina, ktorá by si mohla dovoliť vyššie príspevky. A z tejto skupiny sú Rakúsko a Holandsko proti plánom Angely Merkelovej.

Nemecká kancelárka sa pravdepodobne snaží zmeniť imidž Nemecka ako sebeckej krajiny, ktorá z každej krízy niečo vyťaží, zatiaľ čo zvyšok Európy trpí. Táto politika prichádza pred nemeckými voľbami, na základe sa nemecký postoj môže zdať viac populistický než strategický.

Proti Nemecku sa stavajú Holandsko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko, ktoré uprednostňujú splatné pôžičky. Dôvod je jasný: chcú sa vyhnúť riziku bankrotu tých krajín, ktoré pristupujú k fiškálnym stimulom ľahkovážne. Ďalším dôvodom je enormný rast vplyvu Bruselu, keďže Európska komisia sa stane nezávislým hráčom na kapitálových trhoch.

Z plánu nie sú nadšené ani krajiny V4, ktoré plány obnovy po korone vnímajú ako ohrozenie ich pozície čistých príjemcov financií z Bruselu. Na druhej strane stoja krajiny ako Taliansko a Španielsko, ktoré by z nového fondu mali ťažiť najviac.

Merkelová sľubuje, banky sa tešia

O tomto smelom kroku nemecká kancelárka vyhlasuje, že ide len o prechodný nástroj. Avšak členské krajiny vedia, že neskoršie zrušenie už zavedeného fondu môže byť ťažké až nemožné. Prípadne, že by sa celý projekt mohol predĺžiť na enormne dlhý čas.

Na druhej strane, finančné trhy prijali plán Európskej komisie na obnovu úniovej ekonomiky vrelo. Keď predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavovala v stredu parametre rozpočtu na najbližších sedem rokov, akcie začali rásť, na čele s akciami bánk. Súhrnný bankový index eurozóny posilnil o bezmála päť percent. Od dvoch do piatich percent pridali akcie španielskych bánk, talianske banky si pripísali 2,6-percentný zisk.

Práve bankový sektor krajín južného krídla EÚ je dlhodobo pod drobnohľadom, pretože tamojšie ekonomiky sú prinajmenšom od veľkej recesie z roku 2009 pomerne krehké.

Nefunkčná nemecká obrana a plynovod z Ruska

Krehké vzťahy medzi USA a eurozónou sa vyostrujú po tom, čo Nemecko odmietlo dodržať svoj záväzok voči NATO minúť 2 % svojho HDP na obranu. Najväčšia a najbohatšia krajina v Európskej únii nemá funkčné letectvo a námorníctvo a je tak úplne závislá od bezpečnostných záruk USA.

S otázkou výdavkov na obranu úzko súvisí rastúca energetická závislosť Nemecka od Ruska. Napriek odporu Spojených štátov a 15 európskych krajín je Nemecko rozhodnuté dokončiť plynovod Nord Stream 2, ktorý ďalej zvýši pákový efekt Ruska ako dodávateľa energie do Európy.

Spojené štáty argumentujú, že vynakladajú miliardy dolárov ročne na obranu Európy pred rastúcimi hrozbami Ruska a súčasne Nemecko razí energetickú politika, ktorá bezpečnosť Európy voči Rusku znižuje.

Lakmusový papier Huawei

Rozpory vidno aj v prípade Huawei. Spojené štáty túto čínsku technologickú spoločnosť obvinili, že predstavuje kybernetickú hrozbu kvôli možnej špionáži voči iným krajinám. Donald Trump následne vyzval spojencov vrátane EÚ, aby Huawei nedovolili  zúčastniť sa na aukciách sietí novej generácie. Nemecko však vo februári 2020 rýchlo povolilo čínskej firme výnimku – stačilo, že Peking pohrozil odvetou proti nemeckým výrobcom automobilov.

Ak to zhrniem, súčasná atmosféra v mnohom pripomína roky gréckej krízy, kedy eurozóna stála kvôli približne 400 miliardám eur na pokraji kolapsu. Avšak dnes – a to je oveľa horšia správa – sú rozpory kvôli dvojnásobne vyššej sume pri financovaní obnovy po kríze zásadnejšie. A navyše, týkajú sa všetkých členských krajín Únie.

Lukáš Baloga

Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.