Stačilo, aby sa k moci dostal jeden človek s dostatočne silným mandátom a celú krajinu dokáže rozvrátiť. Zo zákonov si spraví trhací kalendár, z verejných financií marketingovú pokladničku a z ekonomiky dojnú kravu pre svoje velikášske plány.
Dva roky tejto vlády ukázali, ako nedostatočne sú v krajine nastavené procesy kontroly moci a ako chýba reálna sila, ktorá by dokázala rozvratu krajiny zabrániť. Kto sa dostane na vrchol politického reťazca, môže prakticky všetko – vrátane prijímania protiústavných zákonov.
Ak sa na jeho stranu pridá väčšina poslancov, ktorých politická budúcnosť je plne závislá od jeho podpory, pohroma je na svete. Ľubovôľa jedného človeka, akokoľvek iracionálna a škodlivá pre krajinu, sa stáva bežnou normou.
Následkom je najprv rozčúlenie a potom apatia voličov, rozhnevanie a potom odchod podnikateľov a rozčarovanie a potom exodus mladých ľudí. Finálnym výsledkom sa stáva priblíženie sa Slovenska k balkánskym krajinám – proces, ktorý započal už dávno s vládou Roberta Fica.
Mnohí volili súčasnú vládu s víziou, že R. Fico sa už nikdy nevráti do čela štátu. Avšak miesto toho, aby sa zabezpečilo, že korupcia a zneužívanie štátneho aparátu sa už nikdy nebude opakovať, Igor Matovič otvoril dokorán brány zneužívania parlamentu pre svoje osobné ambície.
Predseda OĽaNO ukázal, aké jednoduché je na Slovensku nájsť poslancov, ktorí odhlasujú čokoľvek. Politická kultúra a demokracia dostávajú facku za fackou.
V tejto napätej situácii ale zasvietilo jedno malé svetielko nádeje – prezidentka. Jej postavenie je síce slabé, no aspoň disponuje akými-takými právomocami. Jednou je vrátiť zákony, s ktorými nesúhlasí, späť do parlamentu.
Aj keď efekt tohto kroku je minimálny, omnoho dôležitejšia je jej druhá kompetencia – požiadať ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti prijatej legislatívy. Touto právomocou, ak sa tej svojej chytí aj ústavný súd, bude možné aspoň ako tak chrániť zbytky slovenskej parlamentnej demokracie.
No už dávnejšie ústavný súd rozhodol, podľa mnohých v rozpore so základnými demokratickými princípmi, o nezákonnosti referenda o skrátení volebného obdobia. Rozhodnutie, ktoré možno bude raz opäť prehodnocované.
Mnohí voliči ale veria, že inštitúty prezidenta a ústavného súdu dokážu zastaviť deštrukciu politického, ekonomického a spoločenského života, ktoré sa stali základom a živnou pôdou Matovičovej konfrontačnej politiky.
Keď raz príde k moci nová vláda, pre budúcnosť Slovenska by bolo viac než vhodné, aby prišla s reformou politického systému. Možno zmení volebný systém, možno posilní rolu prezidenta, možno vytvorí druhú komoru parlamentu či posilní rolu nezávislých inštitúcii.
Nízka dôvera vo vládu, vysoká dôvera v prezidentku, absencia odborného dialógu a nedodržiavanie základných princípov právneho štátu ukazujú, ako veľmi súčasný politický systém na Slovensku zlyhal.
Ľudia ma takmer pred tromi rokmi zvolili práve kvôli tomu, aby som prispela k rešpektovaniu práva a právneho štátu. Prijatím zákona takto bezprecedentným spôsobom pošliapavame po očakávaniach týchto ľudí. Ak by som podpísala takúto zmenu, bolo by to popretím toho, s čím som kandidovala a prečo som bola zvolená.
