Premiérovanie z nadhľadu: Ódor mal iba kúriť a svietiť, no ako jediný povedal slovo reforma

Keby bola prezidentka Zuzana Čaputová zlomyseľná, hneď po páde Hegerovho kabinetu by žiadala vytvorenie vlády, v ktorej by v záujme „národného zmieru“ mali zastúpenie všetky parlamentné strany. A s pukancami by sledovala, ako by sa OĽaNO so Smerom nedokázali dohodnúť ani na tom, že je to čistý nezmysel. Po týždňoch doťahovania mohla z úzadia povedať, že sa na zostavení vlády musí aktívne podieľať a mala by potvrdené, že iná možnosť nie je.  

Keďže chaosu bolo dosť už predtým, od prvého kroku ušetrila celú krajinu. Dokonca sa jej podarilo zostaviť kabinet s menami, ktoré pokojne možno označiť v rámci Slovenska za „áčkové“. Ľudia ako Ľudovít Ódor, Michal Horváth či Pavol Lančarič určite nešli do funkcií pre plat, služobné auto a sekretárku, ale mali trocha nezištnejšie pohnútky.

Od počiatku však mali nevýhodu, všetky parlamentné strany sa potrebovali ukázať pred voličmi ako opozičné za každú cenu a voči každému návrhu. Robert Fico s Igorom Matovičom by útočili na úradnícku vládu, aj keby v nej sedel samotný pápež. Jeden by mu vyčítal nedostatočný súcit s chudobnými a druhý slabú vieru.

Slabé šetrenie, ktoré ani nebude