Prelomové rozhodnutie českého súdu musí zaujímať aj slovenských dôchodcov

Česko a Slovensko spája mnoho, vrátane snahy riešiť dôchodky narýchlo – v skrátenom legislatívnom konaní. Nová slovenská vláda takto zaviedla 13. dôchodok i mimoriadny bonus za rok 2023, v Česku zas kabinet Petra Fialu ešte vlani urobil opačný krok, seniorom ubral.

Konkrétne, zmenil pravidlá mimoriadnej valorizácie, takže priemerný dôchodca si neprilepšil o 1 770, ale len iba o 760 korún. Dôvodom bola ekonomická situácia štátu. Ak by naďalej platil pôvodný mechanizmus, v priebehu dekád by vďaka efektu snehovej gule stál krajinu podľa vlády až 400 miliárd korún, teda zhruba 16 miliárd eur. Práve dlhodobý vplyv a udržateľnosť systému boli hlavné argumenty vlády.

Opozícia z ANO postup vlády napadla na ústavnom súde. Babišovci tvrdili, že dôchodcovia už s vyššími peniazmi počítali a žiadali, aby ich štát spätne doplatil. Hoci má Slovensko iné právne prostredie, prípad je zaujímavý aj pre nás. Najmä to, ako Ústavný súd nazerá na skrátené konanie a do akej miery berie do úvahy rozpočtovú zodpovednosť. Kuriózne na prípade je, že vo svoj prospech si ho môže interpretovať slovenská koalícia i opozícia.

Český Ústavný súd sa o problém zaujímal komplexne, okrem právnej roviny sa snažil pochopiť aj ekonomické súvislosti. Ako informuje portál iDnes.cz, na verejnom vypočúvaní sa sudcovia pýtali, či vláda mohla zakročiť skôr, aby sa nemusela uchýliť k „stavu legislatívnej núdze“.

Opozícia vyčítala rozhodnutiu retroaktivitu, dôchodcovia podľa nej už s navýšením počítali. Legislatíva rozlišuje pravú a nepravú retroaktivitu. Príkladom nepravej retroaktivity je slovenská hypotekárna pomoc. Koalícia s účinnosťou od 1. januára spätne zaviedla bonus, ktorý si môžu daňovníci uplatniť v priznaní za rok 2023.

Čo povedali sudcovia