Prečo Sulíkovci v prieskumoch rastú, keď všetci ostatní idú dole?

Za pol roka od volieb sa zmenili preferencie politických strán tak dramaticky, že koaličné strany by už dnes nedali dohromady ani obyčajnú, nie to ešte ústavnú väčšinu. V prieskumoch sú vlastne len dve strany, ktoré môžeme na tomto medzičase od volieb považovať za priebežných víťazov. Sú nimi Hlas a SaS.

U novej strany Petra Pellegriniho to nie je až tak prekvapujúce. V rozvodovom konaní so Smerom si voličov podelili na polovicu, akurát že od začiatku mali na rozdiel od Smeru potenciál získavať aj tých, ktorí v minulosti od Roberta Fica odskočili. Stále nevieme, kde je strop tejto zásoby voličstva, ale zrejme to bude viac, ako napovedajú súčasné preferencie Hlasu.

O niečo zaujímavejšie to však vyzerá na druhej strane brehu. SaS je jediná koaličná strana, ktorá od volieb rastie (vo voľbách 6,2 % v porovnaní so súčasnými 10,7 % vo Focuse, resp. 13,4 % v AKO). OĽaNO sa naproti tomu prepadlo o 10 percent, čím možno aj zlomilo nejaký historický rekord. Zaľudia sa od odchodu zakladateľa z politiky držia pod hranicou zvoliteľnosti a Kollárovci sa pohybujú okolo svojej štandardnej 8-percentnej méty, ktorú len občas rozkýve nejaký medializovaný úlet predsedu.

Koaličné strany si nevybrali na vládnutie najľahšiu dobu. Po prevzatí moci ich nečakalo obvyklých 100 dní pokoja na prácu, ale museli okamžite naskočiť do krízy, aká nemá precedens. Odvtedy sa na nich valí jedna pohroma za druhou a len za niektoré z nich si môžu sami. Udržať si vysoké preferencie pri takomto vývoji by bolo asi za hranicou zázraku. A napriek tomu sa to liberálom zo SaS darí a na porovnaní Richarda Sulíka s Veronikou Remišovou ľahko pochopíme prečo.

Sulík vs Remišová