Prečo je konkurencia v zdravotnom poistení dôležitá

Zo strany slovenských politikov je konkurencia v zdravotnom poistení asi najčastejšie spochybňovaný aspekt slovenského zdravotného systému.

Pred rokmi sa poistenci lákali na ľadvinky a balenie celaskonu zdarma. Dnes je zoznam ponúkaných benefitov pre poistenca podstatne širší a pri troche premýšľania môže poistenec reálne ušetriť cez 100 eur ročne. Pri priemerných ročných odvodoch zamestnanca 1800 eur to nie je dramatická, ale ani zanedbateľná suma. Bod jedna pre konkurenciu. Vo vymýšľaní kreatívnych benefitov nezaostáva ani štátna poisťovňa. Za popoháňanie obvykle skostnateného štátneho podniku píšem konkurencii druhý bod.

Partnermi poisťovní sú aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Tí môžu tretí bod konkurencii pripísať za to, že vždy môžu tú najštedrejšiu ponuku použiť ako odrazový mostík pre vyjednávanie o úhradách s ostatnými dvoma poisťovňami. Konkurencia je nielen vo výške platieb, ale aj vo forme. Poisťovne v rôznom tempe rušia limity, poskytujú príplatky za telefonické konzultácie, či benefitujú rôzne nadštandardné vyšetrenia.

Zdravotný systém musí balansovať množstvo poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zdroje, ktoré sa na ňu minú. Zdravotné poisťovne sú dnes prakticky jedinými strážcami peňazí v systéme, aj keď za to schytávajú od politikov, pacientov, aj médií. Ak budú šetriť príliš, poistenci budú nespokojní a odskočia. Ak budú šetriť málo, zhoršia sa im hospodárske výsledky.

To máme päť či šesť bodov pre konkurenciu. No mohlo by to byť oveľa viac. Hlavnou zbraňou v konkurenčnom prostredí je vždy produkt. A tu je problém. Ani dlhý zoznam benefitov nezmení to, že produkty zdravotných poisťovní sa príliš neodlišujú. Ako by teda mohla vyzerať konkurencia v produktoch?

Najskôr si povedzme, ako by asi nevyzerala. Veľmi malý priestor je v samotných medicínskych výkonoch. Tie by mali byť dané štandardami vytvorenými a menenými na základe vedeckého poznania. Ak vieme, že slepé črevo sa operuje takým postupom, mal by sa používať ten. Ak je vhodný onen katéter, použiť sa má ten.

Dnes vieme, ako liečiť akútny infarkt myokardu, ale nevieme, ako pomôcť 31-ročnému človeku s miernou nadváhou a rastúcou inzulínovou rezistenciou, ktorý bude mať prvé problémy o 15 rokov. Niekto potrebuje motivovať finančne, iní schopného výživového poradcu a tretiemu pomôžu len lieky. Metabolický symbol, poškodenie pohybového aparátu či problémy so srdcom – v manažmente týchto hrozieb môže konkurencia poisťovní zohrávať podstatnú úlohu. V súčasnom systéme však chýba diel do skladačky – možnosť dlhodobých kontraktov. Ak sa poisťovňa nemôže podielať na dlhodobých úsporách plynúcich z dobrého zdravia, nedokáže takýto produkt ziskovo ponúkať.

Ďalším priestorom je dostupnosť. Napríklad ja nemám problém cestovať za zdravotnou starostlivosťou desiatky, alebo aj stovky kilometrov. Ak by mi poisťovňa ponúkla, že regionálne budem mať dostupné minimálne služby, ale v niekoľkých centrách budem mať kratšie čakacie doby, presné objednávanie a milú recepčnú s kávou, tak beriem. Určite sú poistenci, ktorí zase preferujú služby čo najbližšie ku svojmu bydlisku a na čakanie v čakárni sú zvyknutí. Takýto model rôznych produktov majú napríklad holandské zdravotné poisťovne. Ďalšou formou odlíšenia môže byť rôzna miera spoluúčasti, podobne ako pri havarijnom poistení auta. Tým by sa do hry dostala aj konkurencia v cene, nielen kvalite.

Nechajte produktové inovácie kvasiť zopár rokov a sektor sa môže zmeniť k nepoznaniu. Kombinácia zdravotného poistenia s poistením kritických chorôb, zdieľanie biodát zo smarthodiniek, či profilu zo Stravy, výmenou za nižšie poistné, tri týždne rekonvalescencie v Thajsku zdarma, ak si tam nechám vymeniť bedrový kĺb, dohoda s Mayo Clinic, že automaticky dostanem druhé posúdenie na každú vážnejšiu diagnózu... a takto tu môžem snívať, až kým nezoderiem klávesnicu.

Svet, v ktorom emancipovaní spotrebitelia-laici si nevyberajú operáciu (ako niektorí kritici konkurenciu produktov v zdravotníctve kreslia), ale vyberajú si spotrebiteľský zážitok. Konkurencia to môže dokázať a pritom nikomu neubrať zo šance dostať medicínsku pomoc.

Martin Vlachynský: Vyštudoval hospodársku politiku na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. V INESS pracuje od roku 2012, zaoberá sa hlavne podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou, zdravotníctvom a energetikou. Pripravuje Byrokratický index a index Zdravie za peniaze. S kolegom Róbertom Chovanculiakom pripravuje pravidelný ekonomický podcast Na Vŕšku.