Prečo sa európsky francúzsko-nemecký motor zadrháva

V januári 1963 podpísali nemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle bilaterálnu Élysejskú zmluvu, ktorou dvaja bývalí nepriatelia oficiálne ukončili dve storočia antipatie a krviprelievania a zaviazali sa začať novú éru spolupráce.

Elyzejská zmluva, ktorá bola podpísaná päť rokov po nadobudnutí platnosti Rímskej zmluvy, bola vysoko symbolická a položila základy tomu, aby sa Nemecko a Francúzsko stali de facto lídrami Európskej únie. Partneri EÚ zo skúseností vedia, že ak Francúzsko a Nemecko nie sú na rovnakej vlne, nič sa nemôže pohnúť vpred a že francúzsko-nemecký konsenzus vo všeobecnosti otvára cestu k širšej dohode.

Vzťah mal v priebehu desaťročí svoje vzostupy a pády. V rokoch 2010 až 2015 neschopnosť Nemecka a Francúzska dohodnúť sa na tom, ako reagovať na krízu eura, opakovane priviedla menovú úniu na hranu. Ale boli tu aj harmonické momenty. Napríklad do dvoch mesiacov po tom, čo covid zasiahol Európu, tieto dve krajiny vypracovali akčný plán, ktorý neskôr vytvoril základ pre reakciu EÚ na pandémiu.

Teraz je ich vodcovstvo potrebné viac ako kedykoľvek predtým. EÚ musí čeliť mnohým vnútorným a vonkajším výzvam a musí prehodnotiť svoje priority a možno aj samotný účel. Európsky projekt sa predtým definoval z hľadiska hospodárskej a politickej integrácie, ale integrácia sa zastavila a ďalší pokrok – v oblastiach ako bankovníctvo a financie, energetika a digitálne služby – čelí značným prekážkam. EÚ je tiež produktom globálneho poriadku založeného na pravidlách, ale povojnový systém, ktorý ju zrodil, sa rúca zrýchleným tempom. Európski lídri považovali kontinentálny mier za samozrejmosť, ale ruská invázia na Ukrajinu jasne pripomenula hranice mäkkej sily.

V čase eskalácie geopolitického napätia musia Nemecko a Francúzsko pomôcť nanovo definovať ciele a priority európskeho projektu. Tieto dve krajiny sú však v rozpore v niekoľkých kľúčových výzvach vrátane krízy zemného plynu a budúcnosti európskeho energetického systému; primeranej reakcie na americký zákon o znižovaní inflácie (IRA); integrácie obrany; a pozície bloku voči Číne. Tieto napätia boli evidentné v pozoruhodne nevýraznom spoločnom vyhlásení prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza pri príležitosti 60. výročia Elyzejskej zmluvy.