Pražská burza tento rok ide. Patrí k najvýkonnejším na svete. Jej hlavný ukazovateľ, index PX, minulý týždeň v piatok ráno, pred začiatkom obchodovania, vykazoval tohtoročné zhodnotenie 19,5 percenta. Pre lepšiu medzinárodnú porovnateľnosť ide o dolárové vyjadrenie. V korunovom vyjadrení index PX tento rok narástol o rovnako solídnych 17,6 percenta.

To preto, že česká koruna tento rok patrí k menšine svetovo významnejších mien, ktoré voči tej americkej spevňujú. Koruna tento rok voči doláru posilňuje o viac ako dve percentá, zatiaľ čo ostatné európske meny – s výnimkou maďarského forintu – voči doláru oslabujú. A to teda ako euro, tak britská libra, švajčiarsky frank, škandinávske meny alebo poľský zlotý.

V dolárovom vyjadrení je hlavný ukazovateľ pražskej burzy, spomínaný index PX, tento rok piaty najvýkonnejší zo všetkých búrz sveta, resp. ich hlavných indexov. Medzi európskymi burzami obsadzuje tá pražská druhú priečku, po cyperskom parkete.

Najvýkonnejšou burzou sveta je tento rok tá laoská. Takže momentálnu výkonnosť burzy nemožno preceňovať ako známku kondície celej ekonomiky; určite nie je známkou dlhodobej výkonnosti príslušnej ekonomiky, pretože Laos patrí aj v rámci svojho regiónu, juhovýchodnej Ázie, ku krajinám chudobnejším, ba zaostalejším.

Tiež je potrebné brať na zreteľ vlastné zloženie hlavného indexu tej-ktorej burzy. Indexy relatívne menších búrz, čo je aj tá pražská, často neobsahujú skutočne solídne diverzifikovaný súbor titulov. Takže stačí, aby sa jeden alebo pár významnejších titulov poriadne „odtrhlo“ – či už tým či oným smerom – a s celou burzou to zamáva tak, že sa razom ocitá medzi svetovo najvýkonnejšími alebo naopak najmenej výkonnými, v závislosti od toho, akým smerom sa kľúčový titul (či tituly) „odtrhol“.

Pražská burza, to je v miernom nadsadení vlastne len ČEZ a bankové tituly, teda Erste Bank, Komerční banka a Moneta. Tieto štyri tituly majú v indexe PX váhu cez 76 percent. Veru nijako diverzifikované portfólio. A to nielen v porovnaní s indexmi typu Standard & Poor's 500, ale napríklad aj s hlavným indexom varšavskej burzy. Veď hlavný varšavský index, WIG 20, pozostáva hneď z dvadsiatich titulov, pričom ten najväčší, Orlen, má váhu 14,5 percenta. Index PX pražskej burzy naproti tomu pozostáva z desiatich titulov, pričom však hneď tri z nich majú váhu nižšiu ako jedno percento.

V Poľsku má váhu pod jedno percento z dvadsiatky titulov hlavného indexu iba jediný. ČEZ vykazuje v pražskom indexe váhu citeľne vyššiu ako Orlen v tom varšavskom, a to 22,5 percenta. Vyššiu váhu ako Orlen v indexe WIG 20 majú v pražskom ukazovateli aj Erste a Komerční banka. Až váha Monety, tretieho najväčšieho bankového titulu pražskej burzy, zodpovedajúca 14,3 percenta, je porovnateľná s váhou Orlenu vo WIG 20.

Vzhľadom na to, že ČEZ je tento rok zatiaľ skutočne veľmi výkonným ťahúňom pražskej burzy, je dôvod svetového umiestnenia pražského parketu na svete. Veď ČEZ od začiatku tohto roku do piatkového rána pridal - v korunovom vyjadrení - 36,5 percenta. V pásme od desiatich do dvadsiatich percent tohtoročného zhodnotenia sa potom pohybujú ďalšie veľké tituly pražskej burzy, teda spomínané tri banky a tiež poisťovacia skupina Vienna Insurance Group.

Pokles tento rok na pražskej burze zatiaľ vykazujú iba dva z desiatky titulov hlavného indexu, Photon Energy a Pilulka. Zhodou okolností ide o dva tituly, ktoré majú v indexe tú vôbec najmenšiu váhu zo všetkých. Čo čiastočne tiež vysvetľuje, prečo sa pražskému parketu vo svetovom meradle tak darí – klesajúce tituly ho kvôli svojej titernej váhe sťahujú dole len veľmi slabou, vlastne nepoznateľnou silou.

Pokiaľ teda odhalíme dôvody tohtoročného vzostupu ČEZ a bankových titulov, ktoré sa v Prahe obchodujú, vysvetlíme tak aj to, prečo tuzemská burza patrí ku globálnym premiantom roku 2023.

Akcie ČEZ ženie nahor špekulácie, že podiel menšinových akcionárov vykúpi Fialova vláda, ktorá navrch zaplatí tučný bonus za postúpenie akcií, napríklad 40-percentná. Tento predpoklad v polovici februára síce spochybnil kľúčový menšinový akcionár podniku, uhlobaron Pavel Tykač.

V médiách sa nechal počuť, že česká vláda zrejme ČEZ ani sčasti nepoštátnia, pretože sa vraj nakoniec vo vláde nenájde nikto, kedy by bol ochotný zaplatiť reálnu cenu za zhruba 30-percentný zostávajúci podiel (môže ísť napríklad o 250 miliárd korún). Lenže odkedy Tykač svoje slová predniesol, akcie ČEZ vzrástli o ďalších približne päť percent.

Tykačov výrok totiž nebol len negatívny. Uhlobarón vo februári uviedol, že má cenu akcie ČEZ za podhodnotenú a že jeho firmy tak prepad cien energetickej spoločnosti vlani v druhom polroku využili na dokupovanie titulu.

Treba však jedným dychom dodať, že mnohí analytici v poslednom čase Tykačov názor nezdieľajú. V polovici februára svoju novú analýzu ČEZ zverejnila americká banka Citigroup. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch podľa nej klesne cena akcie podniku na 780 korún. Jej analytici teraz odporúčajú akcie ČEZ predávať.

Predaj titulu doporučuje aj poľská banka PKO, aj keď podľa jej expertov zlacní akcie ČEZ v nasledujúcom tucte mesiacov, do februára 2024, iba o zhruba 150 korún, na 903 korún. Taktiež radí predávať. Obe analýzy rámovo nadväzujú na „hororovú“ prognózu americkej banky Morgan Stanley zo začiatku tohto roku, podľa ktorej sa cena akcie ČEZ do začiatku roka 2024 zrúti dokonca na 690 korún.

Optimistickejšiu strunu ladí však vo svojej prognóze z konca minulého týždňa tuzemská J&T Banka. Do začiatku marca 2024 cena akcií ČEZ stúpne podľa nej z terajších zhruba 1050 na viac ako 1300 korún. Prečo ju radí nakupovať. Od vlaňajšej jesene ČEZ veľa ďalších odporúčaní nákupu veru nenazbieral.

Hemží sa to skôr odporúčaniami na predaj, prinajlepšom iba k „držaniu“, nie však dokupovaniu. Spomínaná analýza J&T Banky tak môže byť v pozitívnom zmysle slova prelomová. Aj keď sama J&T Banka zhoršuje svoj vlastný predchádzajúci odhad výkonu akcií ČEZ pre nasledujúci tucet mesiacov, najnovšia prognóza je citeľne nad aktuálnou cenou a hlavne – ako je už riešené – naďalej radí nákup.

Postoj J&T Banky odráža širšiu náladu na trhu, ktorá je stále priaznivejšia, pretože v poslednom polroku referenčná burzová cena plynu v EÚ spadla o nejakých 85 percent. Mnohí tak myslia, že energetická kríza EÚ je na ústupe a v plnej sile už sa nevráti ani v budúcej vykurovacej sezóne. To samozrejme zvyšuje pravdepodobnosť, že vlády krajín EÚ by svoje mimoriadne zdanenia energetických podnikov a mimoriadne odvody z tržieb z ich výroby mohli opustiť skôr skôr ako neskôr.

Pritom však sa burzové ceny energií úplne nevrátia na úrovne rokov pred vojnou a pandémiou, ale zostanú na dvoj- až trojnásobku. To bude energetickým spoločnostiam ďalej zaisťovať vyšší zisk ako počas desiatych rokov, avšak už nebudú čeliť mimoriadnym daniam, ani odvodom. Z hľadiska akcionára nejde o vôbec zlý výhľad. Hlavne teda vzhľadom na to, aký výhľad pred sebou energetické podniky, nielen ČEZ, a ich akcionári mali ešte vlani na jeseň.

Aj toto zlepšenie očakávania strán rastu cien akcií ČEZ, aj ich cieľové ceny za dvanásť mesiacov, teda tohtoročný veľmi svižný rast pražskej burzy zrkadlí. A opustenie mimoriadneho zdanenia by bolo dobrou správou aj pre spomínané trio bánk, ktoré sa na pražskom parkete obchodujú. Tým sa všetkým navyše „daňová optimalizácia“ darí natoľko, že ich mimoriadne zdanenie nebude zďaleka také, aké si Fialova vláda vysnívala. To je vlastne nakoniec pre nich aj pre celú pražskú burzu, kde hrajú takú významnú úlohu, tiež výrazne pozitívna správa.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora