Facebook pripomína elektronickú verziu veľkomesta. Ponúka najmä množstvo rôznorodej zábavy a občas aj intelektuálne náročnú debatu. No hlavne, návštevník nikdy nevie, kedy ho okradnú o všetky peniaze. Bežnou súčasťou sú podvodné sponzorované odkazy, ktoré chcú z ľudí vylákať úspory. Aby pôsobili dôveryhodnejšie, využívajú zmanipulované videá, kde pomocou umelej inteligencie vkladajú falošné slová do úst politikom a ďalším známym osobám.
Hoci základné bezpečnostné pravidlo znie ignorovať a nahlasovať takéto návnady, z dôvodu profesionálneho záujmu som si niekoľko videí pozrel. Algoritmus sociálnej siete si moju novú záľubu všimol a začal mi podobné príspevky ponúkať v ešte väčšej miere. Asi neprekvapí, že príbehy sú až absurdne naivné. No zjavne fungujú, inak by ich nikto nevyrábal a neplatil za ich šírenie. Zarážajúce je, že sa podvodníci neváhajú vydávať za políciu v snahe obete okradnúť aj druhý raz.
Ekonomickej debate chýba viac ľudí so základným vzdelaním
Už na prvý pohľad je zrejmé, že motívy vyhľadáva umelá inteligencia na základe aktuálneho diania. Následne ich pretaví do absurdných a nevkusných príbehov. Takto mi ponúklo príspevok o tom, ako premiér „skoro zomrel pre svoj národ, keď chcel povedať pravdu“. A nasledoval falošný citát: „Napriek hrozbám som sa rozhodol zverejniť tento finančný projekt.“ Podobne boli zneužití aj Zuzana Čaputová a Peter Pellegrini.
Dvojitý podvod
Podvodníci využívajú aj opačný scenár, že správy o zázračných investičných príležitostiach unikli náhodou. Jeden takýto príspevok ponúkal provokatívnu otázku: „Aké tajomstvo skrýval Peter Pellegrini pred verejnosťou a prečo ho Národná banka Slovenska žaluje?“ Rovnako sa objavil aj utajený (a nepravdivý) chat Petra Pellegriniho s moderátorom Michalom Kovačičom.
Ešte absurdnejšie je, že podvodníci neváhajú cieliť na ľudí, ktorí sa už obeťou zneužitia stali. Pod hlavičkou Slovak Lawyers Association tvrdia, že „Ministerstvo financií vyčlenilo 10 miliónov eur na odškodnenie obetí internetových podvodov na Slovensku“ a treba vyplniť formulár. V ďalšom príspevku sa dokonca zastrešili Políciou Slovenskej republiky. „Stali ste sa obeťou podvodu? Povedzte nám o tom. Ak ste minuli viac ako 500 dolárov, poskytneme vám bezplatnú konzultáciu“.
Šíreniu podobných podvodov čiastočne prispievajú aj ľudia, ktorí im síce neveria, ale pod príspevok dajú vysmievajúci sa emotikon, čím nechcene podporia organické šírenie. Najväčší diel zodpovednosti je, samozrejme, na prevádzkovateľovi. Otázka je, či podobné podvody dokáže zastaviť zautomatizovaný systém. Odpoveď je až prekvapivo jednoznačná.
Pôvodne som si len chcel overiť, či umelá inteligencia dokáže spoľahlivo identifikovať, že na obrázku je napríklad politik. ChatGPT, ktorý som využil, však zašiel ešte ďalej. „Na obrázku je Robert Fico, premiér Slovenskej republiky. Obsah uvedený na tomto obrázku je s najväčšou pravdepodobnosťou podvod alebo falošná správa,“ spoľahlivo identifikovala AI. Ako ďalej pokračovala: „Takéto príspevky často zneužívajú verejne známe osoby na propagáciu pochybných finančných schém alebo investičných podvodov. Odporúča sa byť veľmi opatrný a overovať si informácie z dôveryhodných zdrojov predtým, než kliknete na odkazy alebo sa zapojíte do ponúkaných projektov“.
Ak to zvládne „jedna mašina“, logicky by mala aj ďalšia. V prípade prevádzkovateľa sociálnych sietí Facebook či Instagram sa prirodzene ponúka otázka, či to aj naozaj chcú robiť. Zakladateľ Mark Zuckerberg verejne deklaroval, že „nepodporuje škodlivý obsah za účelom zisku a zdôraznil dôležitosť vytvárania bezpečného prostredia pre používateľov, najmä pre deti“. Neochota nastaviť systém, ktorý by vedel automaticky upozorniť na zneužívanie tvárí známych ľudí, však jeho slová spochybňuje.
M. Zuckerberg už stál pred vyšetrovacím výborom amerického kongresu a snahu skrotiť sociálne siete prejavil aj Brusel. V oboch prípadoch však platí, že najväčší tlak môže a musí prísť zdola.
Riešenie musí prísť zdola
Základom je mediálna gramotnosť, aby bežní užívatelia vedeli poľahky identifikovať podvodné videá. Neoddeliteľná je aj finančná gramotnosť, vďaka ktorej sa dá pomerne ľahko vypočítať, že za 350-eurový jednorazový vklad je pravidelné vyplácanie 600-eurovej „renty“ nereálne. Nenahraditeľnú úlohu by mali v tejto oblasti urobiť školy, no samo o sebe to stačiť nebude. Dôležité je, či vo verejnej debate nechýba kritický pohľad.
Privatizácia ako riešenie. Ak chce štát ponúkať domácnostiam dlhopisy, mohol by aj akcie
Politici nie sú k ľuďom štedrí len na zmanipulovaných videách. Aj preto by po každom predstavenom sociálnom balíčku mala nasledovať otázka, koľko to bude stáť a kto to zaplatí. Ak politici podobné debaty zarezávajú hneď v zárodku a tvrdia, že peniaze sa vždy nájdu, logicky ich voliči strácajú obozretnosť. Nechceným dôsledkom je, že majú tendenciu podľahnúť aj podvodníkom. Najmä ak si podvodníci berú vďaka umelej inteligencii tváre a hlasy ich obľúbených politikov.
Situácii určite nepomáha ani nadbiehanie voličom diskusiou o plochej Zemi či snaha urobiť z kritických verejnoprávnych médií nástroj podľa potrieb SNS. Práve toto sa však politikom ľahko vypomstí. Nekritickí ľudia nie sú len vďačnou cieľovou skupinou pre populistických politikov, ale ako vidieť, aj pre cynických podvodníkov. Pokiaľ sa ľudia stanú obeťou podvodov, majú tendenciu voliť extrémistov, ktorí sľubujú poriadok a spravodlivosť. A to môže vyvolať ešte väčšiu radikalizáciu.
Pozrite si ďalšie podvody na nasledujúcej strane.
