Praha je tretím najbohatším regiónom Európskej únie. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu, ktoré úrad zverejnil. Hrubý domáci produkt na obyvateľa vyjadrený v štandarde kúpnej sily, ktorý umožňuje medzinárodné porovnanie, predstavoval v slovenskej metropole v roku 2019 celkom 205 percent priemeru Európskej únie.
Lepšie už na tom bolo len Luxembursko s 260 percentami priemeru EÚ a južná časť Írska s 240 percentami. Praha sa na treťom mieste ocitá v oficiálnej štatistike Eurostatu historicky prvýkrát, lebo tá už v dôsledku minuloročného brexitu nezahŕňa oblasť Londýna. Vnútorná časť britskej metropoly sa pred brexitom pravidelne umiestňovala pred Prahou.
Zároveň sa roztvárajú nožnice bohatstva vytváraného v dvoch metropolách kedysi zjednoteného štátu, Československa. Praha sa v ostatných rokoch svojím bohatstvom Bratislave, resp. Bratislavskému kraju citeľne vzďaľuje. Nožnice medzi oboma metropolami sú teraz najviac roztvorené v tomto tisícročí, ako zachytáva graf nižšie.
Rozdiel v bohatstve Prahy a Bratislavy v prepočte na obyvatela je aktuálne najvyšší v tomto miléniu:
Ak vezmeme do úvahy súčasnú podobu EÚ, teda bez Británie, Luxembursko je najbohatším regiónom EÚ dlhodobo, po celé uplynulé desaťročie. Južná časť Írska na druhé miesto poskočila v roku 2015. Rast írskeho hrubého domáceho produktu v roku 2015 bol natoľko mimoriadny, že k nemu Eurostat vydal osobitné vyhlásenie. Štatistický úrad EÚ vtedy vysvetľoval prudký nárast írskeho HDP ako dôsledok globalizácie a presunu veľkých nadnárodných spoločností.
Írsko je vyhľadávanou európskou základňou napríklad pre veľké americké technologické firmy typu Apple. Práve prítomnosť týchto firiem v južnej časti Írska má leví podiel na tom, že práve od roku 2015 ide trvalo o druhý až tretí najbohatší región EÚ.
Príklad Írska tiež ilustruje, že vysoký hrubý domáci produkt na obyvateľa nemusí mať úplne tesnú väzbu na životnú úroveň obyvateľov daného regiónu, a to ani po prepočte podľa štandardu kúpnej sily. Hrubý domáci produkt totiž zachytáva bohatstvo, ktoré sa na danom území vytvorí, resp. hodnotu tovaru a služieb, ktoré sa tam vyrobí. Nehovorí však už, koľko z tejto vytvorenej hodnoty v regióne tiež zostáva, a už vôbec nie, ako je táto hodnota rozdelená medzi obyvateľstvo.
Praha si upevňuje pozíciu
S týmto na zreteli treba brať tiež tretiu priečku Prahy. Podstatná časť hrubého domáceho produktu vytvoreného v Prahe, resp. firmami sídliacimi v Prahe, ktoré predstavujú dcéry zahraničných materských spoločností, totiž odplynie vo forme dividend do zahraničia.
Aj tak je určite priaznivé, že Praha svoju pozíciu v rebríčku v uplynulom desaťročí upevnila. Vlani, ale aj v roku 2018 obsadila tretiu priečku v celej EÚ (opäť, prepad súčasnej EÚ, bez Británie), pričom v rokoch od roku 2010 sa umiestňovala na štvrtom až siedmom mieste.
Na siedmom mieste skončila v roku 2012, od tej doby si trendovo svoje umiestnenie v rebríčku zlepšuje. Nie je to samozrejmosť. Spomínaný Bratislavský kraj obsadil ešte v roku 2013 štvrtú priečku, takže sa umiestnil pred vtedy šiestou Prahou, ale od tej doby klesol až na predvlaňajšiu priečku trinástu. Praha sa v rokoch 2018 a 2019 zato dokázala trvalejšie dostať pred regióny Brusel a Hamburg, za ktorými od roku 2010 do roku 2017 sústavne zaostávala.
Mnohé faktory bohatstva
Rozdiel v bohatstve jednotlivých miest či regiónov EÚ ovplyvňujú mnohé faktory, nielen počet sídiel nadnárodných spoločností. Kľúčové je aj to, koľko ľudí do daného mesta či regiónu dochádza za prácou. Čím väčší tento počet je, tým viac ľudí vytvára svojou prácou hodnotu, ktorá je potom štatisticky pripísaná inému regiónu, v ktorom býva. Hrubý domáci produkt - je potom v prepočte na obyvateľa rozpočítaný menej ľudí, ktorými je reálne vytváraná.
Čo štatisticky pochopiteľne hrubý domáci produkt na obyvateľa tohto ekonomického centra zvyšuje. Ale úlohu hrajú aj faktory, ktoré už majú značnú ekonomickú váhu a ťažko ich zo stola zmiesť napríklad len čiastočne ako štatistické skreslenia. Tak napríklad kľúčovým dôvodom ochudobňovania Bratislavy, resp. Bratislavského kraja voči Prahe je, že príliv priamych zahraničných investícií na Slovensko je v ostatných rokoch citeľne slabší než v Česku, ako plynie z údajov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky (pozri graf nižšie).
V rokoch 2009 až 2019 predstavoval priemerne 2,5 percenta HDP ročne, pritom v ČR to bolo 3,6 percenta. (V rokoch 2001 až 2008 to bolo pre obe krajiny zhodne 6,4 percenta.) Zaujímavé teda je, že príliv investícií na Slovensko po tamojšom prijatí eura v roku 2009 spomalil v porovnaní s prílivom investícií do Česka, ktoré euro neprijalo.
Príliv priamych zahraničných investícií na Slovensko bol v rokoch 2009 až 2019 v priemere citeľne slabší než v ČR:
