Kým v roku 2010 sme za potraviny zaplatili mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to viac než 20 percent. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 na takmer 16 percent.
V rámci únie domácnosti v EÚ minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 percent HDP únie. To predstavuje 13 percent celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 percenta výdavkov domácností. Na Slovensku vynakladáme na bývanie viac ako štvrtinu z celkových výdavkov. Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).
Najviac míňajú ľudia v Trenčianskom kraji
V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú za jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade to súvisí s vyššími príjmami je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.
V rámci celoslovenského priemeru ide na potraviny mesačne v priemere 79 eur na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 eur na osobu mesačne. Viac, a to o takmer 25 eur, dávajú v priemere viac za potraviny ľudia v krajských mestám oproti ľuďom žijúcim v menších mestách či obciach.
Jeme viac mäsa, je to znakom vyššej životnej úrovne
Slováci jedia čoraz viac mäsa. Spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Stále je však zhruba 12 percent slovenských domácností, ktoré nemajú na stole mäso či ryby častejšie ako dvakrát do týždňa. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem domácnosti, tým je aj väčšia spotreba mäsa a mäsových výrobkov. V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom spotreba na hlavu je v SR asi dvakrát vyššia, než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, v súčasnosti opäť stúpa. V jedálničku dlhodobo dominuje bravčové nasledované hydinou.
Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kilogramov (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 percent. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso. Podľa našich odhadov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa budeme stále pohybovať na úrovni 70 kilogramov mäsa na obyvateľa za rok. Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa má napríklad Nemecko (88,4 kg) a Rakúsko (95,3 kg). Priemerný Čech si dopraje viac ako 82 kilogramov mäsa za rok, Poliak 80,2 kg a Maďar 71,2 kg.
Čo sa týka ostatných konzumovaných potravín na Slovensku, v roku 2019 sa oproti roku 2018 znížila hlavne spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %). Nevýrazné zmeny vo vývoji spotreby potravín zaznamenala spotreba vajec, obilnín v hodnote múky a strukovín. U týchto druhov potravín nebola zaznamenaná žiadna zmena v spotrebe, alebo neprevyšovala hodnotu 1,0 percenta. Zvýšenie spotreby sa prejavilo v prípade zeleniny (6,0 %), ovocia (3,7 %), či alkoholických nápojov a nealkoholických nápojov (2,3 %).
Treba však pripomenúť, že produkcia potravín zanecháva na planéte významnú ekostopu, najmä produkcia mäsa. To vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.
Ale pozor! Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na rôzne nepotrebné potraviny, elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme.
Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nepotrebujeme. Pritom zabúdame na šetrenie na prípady nečakaných finančných výdavkov. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur.
- Lenka Buchláková
- Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
