Posvätná kasta novinárov. Na Milanovej reformu by sme si mali dávať pozor

Ak by sme vyrazili do slovenských ulíc a pýtali sa okoloidúcich na meno najmenej známeho ministra, prvú priečku by pravdepodobne obsadila šéfka rezortu kultúry Natália Milanová (na titulnej snímke). Nominantka OĽaNO na seba doposiaľ nestiahla príliš veľkú pozornosť.

Keď už sme sa niečo o nej dozvedeli, nieslo sa to v atmosfére drobných škriepok a občasných prešľapov. Stačí si len spomenúť na kauzu prechodu Múzea SNP pod krídla rezortu obrany. Slabý politický výtlak, pekný kádrový profil a nevýrazná prezentácia. Jednoducho, typická ministerka marginalizovaného rezortu. Smutná reflexia vzťahu slovenských politických špičiek ku kultúre.

Slovenskí novinári by si po novom prilepšili o výsady, ktorých by sa nehanbili ani nemeckí osadníci v stredovekom Uhorsku

Existuje však jedna oblasť, kde má N. Milanová dostatočný politický kapitál a stranícku podporu na presadenie zásadných zmien. Je celkom možné, že je to jej prvá a zároveň posledná príležitosť pre zásadnejšie ovplyvnenie legislatívy. V hre je totiž otázka regulácie médií.

Vražda Jána Kuciaka a jej následky vyvolali v slovenskej spoločnosti masovú traumu. Niet sa čomu čudovať. Tragédia podobného rázu dokáže zásadne ovplyvniť politickú aj mediálnu scénu. Jej vedľajším následkom bolo aj to, že slovo novinár sa v niektorých kruhoch stalo synonymom pre vznešeného a večne spravodlivého svätca. Zaujímavý spôsob na vyrovnanie sa s ťažkou situáciou.

Kasta vyvolených

Je celkom pravdepodobné, že podobný pohľad na svet majú aj autori avizovanej reformy, ktorej stredobodom má byť ústavný zákon garantujúci ochranu novinárov a ich zdrojov.