Smrť mala odjakživa v ľudskej spoločnosti svoje špeciálne miesto. Odchod fyzickej schránky človeka vyvoláva v srdciach blízkych príliv silných emócii a početných otáznikov. Existujú však prípady, kedy smrť jednotlivca nemá dosah len na rodinu a blízkych, ale aj na celú krajinu.
Krotiteľ mafie, vecný policajný generál, ale aj korupčník. O policajnom exprezidentovi Milanovi Lučanskom sa v priebehu posledných rokov toho popísalo veľa. Najväčšia pozornosť sa mu však nedostala počas jeho pôsobenia v Policajnom zbore, ani počas pobytu za mrežami, ale po jeho tragickej smrti.
Informácia o jeho samovražde právom vyvolala vlnu znepokojenia a frustrácie mnohých občanov. Bolo by niečím absolútne neprirodzeným, pokiaľ by smrť bývalého policajného prezidenta v kolúznej väzbe s podozrivými okolnosťami v pozadí nezdvihla obočie bežného občana.
Tajnostkárstvo rezortu spravodlivosti a vrcholná arogancia ministra obrany Jaroslava Naďa vytvorili ideálne podhubie pre rast konšpirátorov rôzneho druhu
Do sveta autentických emócii a mnohých legitímnych otázok sa však čoskoro dostala aj politika. Húfy funkcionárov Smeru, Hlasu a ĽSNS aktívne zneužívajú aktuálne dianie s cieľom získať si politické body a premávku na sociálnych sieťach. Z legitímnych otázok na podmienky a nevyhnutnosť kolúznej väzby, existencie inštitútu kajúcnikov, ale aj všeobecného stavu slovenskej justície dokázali v priebehu niekoľkých dní urobiť spolitizovanú frašku.
Smrť Milana Lučanského rozdelila nielen slovenskú verejnosť, ale aj jeho pamiatku. Napriek všetkému nezabúdajme, že naďalej išlo o generála, ku ktorého pamiatke patrí aj elementárna česť a rešpekt.
Súboj dobrých so zlými
Tajnostkárstvo rezortu spravodlivosti ohľadom predošlých zranení policajného exprezidenta v kombinácii s vrcholnou aroganciou ministra obrany Jaroslava Naďa (ponuka imunity pre človeka, ktorý udá whistleblowera) vytvorilo ideálne podhubie pre rast konšpirátorov rôzneho druhu.
Výsledným produktom celoštátneho šoku a chaosu bola ofenzíva rôznych druholigových analytikov a hviezd alternatívnej scény, ktorá z legitímnych otázok ohľadom smrti Milana Lučanského urobila predmet výsmechu. O nič lepšia však nebola reakcia druhej strany.
Lučanského incident treba čo najrýchlejšie vyšetriť. Podozrenia a neistota sú úplne namieste
Čoskoro na povrch vyplávala nadpráca mnohých vládnych politikov ale aj médií, ktoré vyjadrovanie pochybnosti ohľadom udalostí posledných dní dokázali v expresnom tempe označiť za prejavy extrémizmu, klamstva, konšpirácii a nedajbože aj fašizmu.
Odkaz bol jednoduchý. Na Slovensku existujú len dve skupiny ľudí. Tí dobrí, ktorí nekriticky dôverujú vláde a inštitúciám (ešte donedávna im však kvôli vláde Smeru príliš neverili) a tí zlí, ktorí svojimi konšpirátorskymi rečami a klamstvami úspešne pracujú na návrate Smeru na Úrad vlády.
V ohni tejto emotívnej národnej hádky sme však zabudli na jej podstatu. Mnohí predstavitelia na oboch stranách barikády už nehľadajú pravdu, ale politiku.
Pravda obeťou mocných
Smrť Milana Lučanského, nech bola jej príčina akákoľvek, je bezpochyby tragickým míľnikom vlády Igora Matoviča. Protikorupčný elán, ktorého vyvrcholením boli akcie Búrka, Judáš alebo Božie mlyny, získal povestnú škvrnu, ktorej sa bude veľmi ťažko zbaviť. Údajný pokus o samovraždu donedávna človeka číslo jeden Policajného zboru nie je každodennou záležitosťou.
Najväčšou obeťou udalosti posledných dní je okrem rodiny Lučanských aj pravda samotná. Špirála špekulácii, arogancie a nenávisti vyvrcholila do bodu, kde hocijaký výsledok vyšetrovania bude čeliť obvineniam z manipulácie a neobjektivity.
Smrť Lučanského ukázala, ako sa z túžby po spravodlivosti stal politický marketing
Svoju zásluhu na tomto hanebnom úspechu však nemajú len konšpirátori, ktorí svojimi stále šialenejšími teóriami vytvorili špirálu klamstiev, ale aj mnohí vládni politici. Práve oni urobili z obyčajných ľudí, ktorí majú pochybnosti o legálnosti udalosti v prešovskej väznici, obyčajných polobláznov z radu prívržencov Ľuboša Blahu a Mariana Kotlebu.
Slovensko, úspešne rozdelené pandémiou a vládou Igora Matoviča, sa v posledných dňoch ďalej rozhádalo. Zostáva nám len dúfať, že udalosti týchto dní nebudú motiváciou pre spolitizovanie súdov zo strany vlády podľa vzoru Poľska (podobnosť medzi OĽaNO a PiS je čisto náhodná) alebo radikalizácie opozície pod znakom Milana Lučanského.
