Od začiatku tohto roku sa na Slovensku spustil systém zálohovania nápojových obalov, o ktorom rozhodol parlament ešte v roku 2019 z iniciatívy vtedajšieho ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa.
Napriek obrovskej rýchlosti, s akou bol systém spustený, zdržaniu s výberom správcu a legislatívnym dolaďovaním jeho fungovania, systém za prvé mesiace vykazuje tie ciele, pre ktoré bol založený.
Funguje podobne ako v iných krajinách: na Slovensku je správcom nezisková organizácia, ktorou je konzorcium združení firiem, ktoré uvádzajú na trh nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch.
Poslanec Tomáš Taraba však nadobudol presvedčenie, že konzorcium firiem vykazuje obrovský zisk, ktorý mu plynie z nevyzbieraných nápojových obalov. Tých je podľa poslanca z kandidátky fašistov až 80 percent, takže konzorcium podľa neho zarába stovky miliónov eur.
A preto chce tieto peniaze zoštátniť tým, že správcom má byť firma, ktorej zriaďovateľom bude ministerstvo životného prostredia.
Jeho návrh vyzerá zdanlivo logicky: peniaze zo záloh, ktoré spotrebiteľ zaplatí, ale fľaše nevráti, sú teraz príjmom správcu, ktorý teda na nich „zarába”.
Tu však „logika” poslanca Tarabu končí a výsledkom jeho návrhu je hrubý populizmus, ktorý má našliapnuté k tomu, že sa zálohovanie pre občanov poriadne predraží.
Po prvé. Tomáš Taraba tvrdí, že v súčasnosti sa naspäť vracia len 20 percent nápojových obalov. To je lož. Už pred zavedením zálohovania bol návratnosť obalov viac než 60 percent a v súčasnosti správca tvrdí, že už dosiahol prvý cieľ 70 percent. Nie je preto žiaden dôvod predpokladať, že v systéme lietajú „stámilióny zisku”.
Po druhé. Príjem z nevyzbieraných fliaš nie je čistým „ziskom” správcu, nakoľko ten nesie napríklad náklady na manipulačné poplatky pre distribútorov, teda obchodné prevádzky. Vysoké náklady môžeme predpokladať aj vo vstupnom vybudovaní infraštruktúry.
O ďalších nákladoch verejnosť veľa nevie, pretože systém beží prvý rok. Do hry vstupujú trhové ceny, ktoré v prípade týchto komodít a ich spracovania v súčasnosti výrazne „lietajú”. K tomu účelu však ministerstvo zo zákona môže a malo by na systém aktívne dohliadať.
Pripomeňme, že podľa odhadov Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR z roku 2018 má zálohovanie na Slovensku produkovať každoročne stratu 5,1 milióna eur. To je opak zisku.
Po tretie, a to je najdôležitejšie. Keď sa štát už rozhodol ísť do zálohovania nápojových obalov, tak rozhodnutie zveriť to do rúk neštátneho správcu bolo veľmi správne. Úlohou vlády má byť také nastavenie pravidiel, aby v tomto vnútenom trhu nedochádzalo k monopolizácii, aby na ňom fungovala vysoká súťaž a zálohovanie tak fungovalo efektívne.
Hoci doterajšie signály tomu nenasvedčujú, tak o pár mesiacov sa môže ukázať, že systém treba „opraviť” ďalšími kontrolnými mechanizmami. Napríklad znížením výšky záloh alebo finančným motivovaním správcu, aby dosahoval čo najvyššiu mieru návratnosti nápojových obalov.
O precizovaní systému však Tarabov návrh nie je. Opozično-koaličný poslanec chce zoštátňovať bez argumentov. Celkom ignoruje fakt, že štát nebýva lepším správcom, ale práve naopak.
Budajovmu rezortu patrí v tomto prípade uznanie za to, že Tarabov návrh striktne odmieta.
Slovensko má v odpadovom hospodárstve už skúsenosti so „štátno-neštátnym” molochom, ktorý veľa rokov vykazoval prvky netransparentného rozhodovania a rozhadzovania peňazí na nezmyselné investície. Pamätníci vedia: volal sa Recyklačný fond.
Úlohou ministerstva má byť zabrániť tomu, aby sa zo správcu zálohového systému stal nový, neefektívny Recyklačný fond.
Návrh poslanca Tarabu ho však jedným chybným rozhodnutím parlamentu prakticky vytvorí.
Článok bol prebratý z Odpady-portal.sk
- Radovan Kazda
Analytik portálu Odpady-portal.sk. V rokoch 2020 až 2022 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SaS.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
