Farmári neprestávajú obsadzovať mestá traktormi, ich predstaviteľ T. Petel uviedol: „Sme späť, aby sme zopakovali našu požiadavku číslo jeden: zaručiť dôstojný príjem pre farmárov. Musíme zmierniť politiku voľného obchodu a dereguláciu trhu,“ uviedol s odkazom na politiku EÚ.

Toto je v skratke popis základného problému, pre ktorý sa nedarí (aj u nás) robiť dobré reformy, ktoré by zvýšili životnú úroveň ľudí, kvalitu ich života. Vždy ide o rovnaký vzorec:

Vieme, čo je treba urobiť, vieme, čo pomôže spoločnosti, vieme, ktorým skupinám to pomôže najviac, ktorým menej a ktorým to poškodí - tie posledné sa ozvú nielen najviac, ale často ako jediné. A veľmi hlasno. Politici zaradia spiatočku a je po reformách. Problémy ostanú. Nastúpia populisti, ktorí hovoria, že problémy zmiznú aj bez riešení. Toto sa opakuje dookola. Vieme napríklad bezpečne, že voľný obchod pomáha zúčastneným krajinám. Vieme, že krajiny ako celky na ňom zarobia. Vieme, že napríklad na dohode EÚ s juhoamerickým štátmi by najviac zarobili európski priemyselní a juhoamerickí farmárski exportéri. Zarobili by spolu viac, než by stratili juhoamerickí priemyselní producenti a európski farmári dokopy.

V takej situácii máme tri možné riešenia:

1. Užitočnú dohodu (reformu) neuzavrieme a postupne budeme zaostávať za krajinami, ktoré dohody o voľnom obchode podpisovať budú. Nastúpia populisti, ktorí budú hovoriť, že kvalitu života zvýšia, ale v skutočnosti neurobia nič. Toto nebude trvať donekonečna, iba do čias, kedy sa naštve aj mlčiaca väčšina a reformy sa potom urobia naraz a veľmi bolestivo. Ako po 40-tich rokoch reálneho socializmu u nás.

2. Reformu sa pokúsime zrealizovať nasilu, víťazi sa potešia, budú pritom ticho a porazení budú veľmi dlho a nahlas protestovať. Väčšinou to vedie k zastaveniu reformy, niekedy sa ju podarí zrealizovať vládou, ktorá následne padne. Nová vláda sa potom vráti späť k pôvodnému stavu, k sľubovaným istotám.

3. Užitočné reformy sa dohodnú tak, aby boli politicky realizovateľné, ale aby boli stále užitočné. Vlády a víťazi reforiem by mali akceptovať, že o ,,výhru" sa treba podeliť s porazenými a porazení by mali akceptovať, že ak sa budú totálne brániť zvyšovaniu efektívnosti, tak nakoniec aj tak príde zmena. Tá už ale nebude pomalá, riadená a únosná, ale bolestivá a najviac na ňu doplatia práve oni.

Komu naozaj záleží na tom, aby sa spoločnosť posúvala dopredu, ten si nemôže vybrať inú možnosť ako tretiu.

Euden Jurzyca

Poslanec Európskeho parlamentu

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora