Politici by sa mali pripraviť na ťažké rozhodnutia. Energetický prechod nebude jednoduchý

 „Energetický prechod“ od uhľovodíkov k obnoviteľným zdrojom a elektrifikácii je v súčasnosti v popredí politických diskusií. Posledných 18 mesiacov však ukázalo, že ide o náročný a zložitý proces. Dokonca aj v Spojených štátoch a Európe, ktoré prijali rozsiahle iniciatívy (ako je zákon o znižovaní inflácie a RePowerEU), sa o vývoji, zavádzaní a rozširovaní nových technológií rozhodne len postupne.

Pojem „energetický prechod“ naznačuje, že robíme ďalší krok na ceste, ktorá sa začala pred storočiami priemyselnou revolúciou. Ale pri skúmaní predchádzajúcich energetických prechodov v mojej knihe Nová mapa, ma zarazilo, ako výrazne je súčasný prechod odlišný. Zatiaľ čo predchádzajúce prechody formovali technológie a ekonomické výhody, najdôležitejším faktorom sa v súčasnosti stala verejná politika.

Navyše, predchádzajúce energetické prechody sa rozvinuli v priebehu storočia alebo dlhšieho času a úplne nevytlačili zavedené technológie. Ropa v 60. rokoch predbehla uhlie ako hlavný zdroj energie, no v súčasnosti používame trikrát viac uhlia ako vtedy, pričom celosvetová spotreba dosiahla v roku 2022 rekordnú výšku.

Naopak, dnešný prechod sa má rozvinúť za štvrťstoročie a nie je len prídavkom. Vzhľadom na rozsah očakávaní, sa niektorí obávajú, že makroekonomickej analýze sa v procese plánovania politiky nevenovala dostatočná pozornosť. V dokumente z roku 2021 pre Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonomiku francúzsky ekonóm Jean Pisani-Ferry poznamenáva, že príliš rýchly prechod k nulovým čistým emisiám by mohol vyvolať „nepriaznivý ponukový šok – veľmi podobný šokom zo 70. rokov“. Varuje, že náhly prechod „pravdepodobne nebude neškodný a politici by sa mali pripraviť na ťažké rozhodnutia“.

Vývoj od začiatku sprísňovania energetických trhov koncom leta 2021 poukazuje na štyri veľké výzvy, na ktoré si treba dať pozor. Po prvé, najmä kvôli narušeniam spôsobeným ruskou vojnou na Ukrajine sa energetická bezpečnosť stala najvyššou prioritou. Aj keď zmena klímy zostáva ústredným bodom záujmu, administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzvala domáce ropné spoločnosti, aby zvýšili svoju produkciu. V Nemecku stáli zelení vo vládnej koalícii na čele rozvoja kapacít krajiny na dovoz skvapalneného zemného plynu.

Druhá výzva sa týka rozsahu. Dnešná svetová ekonomika v hodnote 100 biliónov dolárov z pohľadu energií závisí od uhľovodíkov z viac ako 80 percent.  Nič takto masívne a zložité ako globálny energetický systém nemožno pôľahky transformovať. V knihe How The World Really Works uznávaný odborník na energetiku Václav Smil tvrdí, že štyri základné „piliere modernej civilizácie“ sú cement, oceľ, plasty a čpavok (na hnojivo), pričom každý z nich je silne závislý od súčasného energetického systému.