Od parlamentných volieb však prešlo niekoľko mesiacov a úradníci Ministerstva vnútra SR nemajú zamýšľanú reformu spracovanú zatiaľ ani len na papieri. Hlavným argumentom je celosvetová pandémia ochorenia Covid-19, ktorá utlmila všetky procesy. Namieste je však otázka: Čo ak bude koronavírus úradovať až do konca volebného obdobia?
Nastolenie poriadku v kľúčových sférach štátu bolo nosnou témou programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča (OĽaNO), dokonca sám premiér sa niekoľkokrát pasoval za bojovníka s mafiou. Možno sa však prerátal pri obsadení postu ministra vnútra, Roman Mikulec kedysi šéfoval vojenskej rozviedke a pomerne inkognito pôsobí zatiaľ aj v novej funkcii. Príklad by si mohol zobrať od svojej kolegyne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktorá napriek pandémii predložila hneď niekoľko zásadných zmien v oblasti justície. V polícii pritom rozhodne je čo naprávať. Po dlhoročnej vláde strany Smer-SD, respektíve šéfovania Roberta Kaliňáka, sú skrine ministerstva vnútra zrejme plné rôznych kostlivcov.
Krívajúcu pracovnú morálku rezortu ilustruje sčasti aj voľba nového policajného prezidenta. Tu tiež mali prísť zmeny, ktorými chcela vláda súčasné pravidlá vylepšiť. Napokon sa bude prezident polície vyberať podľa legislatívy, ktorú presadil ešte Smer-SD. Stoličku dočasne obsadil Peter Kovařík, ktorý svojho času šéfoval protikorupčnému odboru úradu vlády. Nedávno však aj on sám musel vysvetľovať svoju nečinnosť, keď nadácia Zastavme korupciu informovala, že mal na stole dokumenty o údajnej spolupráci spoločnosti Váhostav oligarchu Juraja Širokého a bývalého štátneho tajomníka Viktora Stromčeka. Šéf Policajného zboru argumentoval, že s tým prakticky nemal čo spraviť. Takto má vyzerať práca polície, respektíve jej vrcholných predstaviteľov? Zostáva len dúfať, že budúci zvolený policajný prezident bude tušiť, čo má v prípade podobných podozrení robiť.
