Keď na jar nastala panika ohľadom epidémie Covidu-19, zodpovednosť za jej riešenie si zobral na starosť premiér. Bolo to správne rozhodnutie.
Ešte dlho sa bude polemizovať nad tým, či jeho radikálne kroky a emocionálne vyhlásenia boli situácii nápomocné. Isté však je, že vznikajúca epidémia sa dostala rýchlo pod kontrolu už koncom apríla. Vtedy priemerný denný počet nových infekcií za týždeň klesol pod číslo 10.
Vkráda sa druhá vlna
Po otvorení hraníc sa však situácia začala rýchlo meniť. Od júla počet nových prípadov narástol opäť nad 10 ľudí denne a už sa späť nikdy nedostal.
Bolo to prirodzené. Tým, že Slovensko malo minimálny počet nakazených, otvorenie hraníc znamenalo dobiehanie ostatných krajín. Zodpovední predstavitelia však nevideli dôvody na zavádzanie prísnych opatrení. Tie ostali iba vo forme odporúčaní.
Prečo je ruský prístup k očkovaniu chybný a slovenský môže byť tiež
V polovici júla zasadalo konzílium epidemiológov. Po jeho skončení Igor Matovič povedal, že výsledok je uspokojivý a úrady majú situáciu pod kontrolou. Preto netreba robiť celoplošné opatrenia.
Úradmi myslel pravdepodobne Úrad verejného zdravotníctva, ktorý na začiatku júla vydal rozhodnutie, na základe ktorého posiela každého prichádzajúceho z rizikových krajín do povinnej domácej karantény.
Vrcholom letných epidemiologických opatrení sa stala legislatívna úprava, na základe ktorej sa posielala SMS každému, kto sa vrátil z rizikovej krajiny.
Maďarsko sa nám vzdialilo
Kým situácia na Slovensku bola ešte v júni podobná ako v Maďarsku, v júli sa začala prudko zhoršovať. Z Matovičovej najbezpečnejšej krajiny na svete sme sa už začiatkom leta začali pomaly približovať európskemu priemeru.
V súčasnosti má Maďarsko 2,5-krát menej prípadov nakazených na počet obyvateľov ako Slovensko. Vďačí za to najmä prísnym opatreniam, keď už v polovici júla budapeštianska vláda zaviedla kontroly na hraniciach a dodržiavanie povinnej domácej karantény začala kontrolovať polícia.
Slovensko ostalo v rovine odporúčaní, ktoré sa ukázali ako bezzubé. Môžeme špekulovať, čo bolo dôvodom. Možno sa Igor Matovič nechcel dostať v čase dovolenkovej sezóny pod podobne silný tlak odsudzovania jeho krokov, ako sa dostal v apríli. A možno hlavným problémom Slovenska sú robotníci prichádzajúci zo Srbska a Ukrajiny.
V každom prípade import prípadov na Slovensko pokračoval. Ku koncu júla začal TREND písať o prichádzajúcej druhej vlne epidémie. „Tým, že Slovensko má otvorené hranice aj s krajinami, ako je Španielsko, kde sa počet infikovaných v posledných dňoch prudko zvýšil, počet nakazených sa na Slovensku časom priblíži k európskemu priemeru,“ konštatoval článok.
Druhá vlna je oficiálna
Po ďalších troch týždňoch minister zdravotníctva Marek Krajčí priznal, že druhá vlna tu už je. Zasadlo konzílium epidemiológov – no až mesiac po svojom júlovom zasadnutí.
Počas 13. júla a 13. augusta, kedy sa zasadnutia konali, rozmáhajúcemu sa počtu infekcií nevenoval pozornosť takmer nikto. Epidemiológovia odišli na dovolenku.
Kým už začiatkom augusta ministerstvá zdravotníctva mnohých európskych krajín sprísňovali opatrenia na cestovanie a návrat z rizikových oblastí, slovenskí epidemiológovia iba označili určité európske regióny za rizikové. Ukazuje sa, že to nestačilo.
Politické obavy
Problém dostal politický charakter. Zdá sa, že na Slovensku až do minulého týždňa vlastne nebolo zrejmé, kto je za prijímanie opatrení na boj s koronavírusom zodpovedný.
Predtým to bol premiér, no ten z procesu v júli vycúval. Minister zdravotníctva to dovtedy nepodchytil a situácia sa začala aktívne riešiť až so vznikom pandemickej komisie. Avšak pandemická komisia, rovnako ako konzílium odborníkov, je iba poradným orgánom.
Rusko vyhralo súboj o prvenstvo v registrácii vakcíny. No dobiehanie západu prehráva
Tým orgánom, ktorý by mal opatrenia implementovať, je Úrad verejného zdravotníctva. Je však zjavné, že ten má limitované kompetencie, a hlavne, minimálne politické krytie. Vynútiť si povinnú karanténu pre prichádzajúcich zo zahraničia si žiada omnoho širší politický konsenzus.
A do toho sa nikomu nechce. Ani premiérovi, ani ministrovi zdravotníctva.
Druhá vlna epidémie skončila ako horúci zemiak, ktorý premiér hodil ministrovi zdravotníctva a najnovšie aj prezidentke. Tá je vraj zodpovedná, lebo nepodpísala zákon o monitorovaní ľudí v zahraničí.
Výsledkom je najvyšší počet evidovaných chorých od začiatku epidémie. Už sme prekonali aprílové vrcholy. A ku štvrtku aj najvyšší počet nakazených počas jedného dňa či najvyšší týždenný počet nových nakazených od začiatku krízy.
Tragédia to však zatiaľ nie je. Slovensko stále iba dobieha európsky priemer, ktorý je ešte trikrát vyšší ako počet nakazených u nás. Naše „prvenstvo“ sme však už dávno stratili.
Všetci za jedného, jeden za všetkých
Tragédia leží inde – v kompetenčnom chaose. Kým na začiatku epidémie mal zodpovednosť za veci premiér, už to neplatí. Teraz sa zodpovednosť rozplýva kdesi medzi hlavným hygienikom, ministrom zdravotníctva, konzíliom odborníkom a pandemickou komisiou.
V Česku a vo väčšine ostatných krajín je to minister zdravotníctva – politický orgán, ktorý má primárnu zodpovednosť za riešenie epidémie. Na Slovensku môže pingpong medzi zodpovednými pokračovať, najmä ak sa bude situácia zhoršovať. Pritom vírus tu máme už pol roka.
Ani vakcína proti koronavírusu nemusí pomôcť. Tretina ľudí očkovanie odmieta
Tento stav naznačuje, že vláda bude mať dlhodobý a masívny problém s koordinovaným a systémovým uchopením akýchkoľvek opatrení, a to aj v iných oblastiach.
Nekradnúť nestačí, veľmi správne tvrdí sociológ Michal Vašečka v nedávnom rozhovore pre TREND. Straty, ktoré môžu vzniknúť chybným či nedbalým riadením krajiny, totiž môžu byť násobne väčšie ako peniaze, ktoré sa kedy rozkradli.
V čase príchodu 44 miliárd eur z Bruselu je slovenské riešenie druhej vlny koronakrízy silným mementom podporujúcim obavy o schopnosť vlády konať efektívne.
